vikina

Vianočný pozdrav z detstva, z vyhriatej horárne. Dlhééé... a naposledy.

Peťke a Filipkovi.

Pre BTV, pre Hanku,ktorým chýbali moje písmenká z horárne a pre tých, ktorým nevadia dlhé spomienky.

Cvičenia s návratom.

Sľúbené pre Hanku... ale aj pre trpezlivých, veľmi dlhý skutočný príbeh.

Dokončenie snehových prác a v roku XY u nás doma na horárni. Ale takto si koniec práce nepredstavujte. Ani koniec týždňa. Radšej si dajte teplý čaj a zapnite farebný TV.

Nedeľa ako každá predtým, len predtým sme mali inú robotu. Aj vymoženosti. Aj starosti. Svet mal inú farbu.

Bol mojou súčasťou len pár rokov, ale na celý život si ho budem pamätať.

... povedala si malá pionierka , keď otvárala bránku na dvore. Po toľkých kilometroch najkrajší pocit.

Tak si dáme pešiu túru zákutiami, zákrutami a rovinkami k domovu...

Letí, letí k Tebe domov...opreteky s vetrom.

Kde boli, tam boli...žili a milovali.

.."Ja fakt neviem, čím to dievča bude??"

presne ako vtedy...

len nám piecku nezrúúúúcaj...tancovala by som, keď si spomeniem.

...ktože ho zapálil??...žiadní dvanásti sokoli...ale ja a rada!

je čas Vám predstaviť aj moju ďalšiu sestru...len okrajovo. Boli sme štyria, ale tankisti len traja...za to sme mali super ocka.

áno, priznávam, bola som poriadne "kvítko"...no nie vlastnou vinou...dúfam, že to uznáte. Však deti za nič nemôžu....

krátky, ale účinný letecký výcvik zadarmo...