vikina

budeme sa držať navzájom..Pekný deň a dobrú chuť s desinkou po dobrom obede..predpokladám:)))

... zase mi je dooobre :))

Teba budem potrebovať aj s Baškou..srniek je tam dosť..:))

ty si riadne vetrom ošľahaná hôrna deva :)
pri čítaní posledného odstavca som mala aj ja srdce ... v hrdle :))

Skusim si to aj ja...1

Skusim si to aj ja...1

.. tak to neviem, či dostane povolenie k opusteniu útvaru :))

ešte Ti len podskočí, dočkáš sa...(srdce) :))

sorry...nechápem...ale pekný deň.

už sme napnuté dve..Vikinečko..)))

Bola si správne dievča. Viem si ťa predstaviť.
Mne starí rodičia žili podobne v horách, ako tvoji rodičia. Ako chlapec som podobnú cestu párkrát absolvoval aj v noci, sám, peši. Najviac ma vystrašil, starý, známy peň, ktorý v noci svietil. Mal som asi 8 rokov a nevedel som nič o fluorescencii spôsobenej hubami. Pri ceste stálo strašidlo, ktoré svietilo, tak som to prvý krát videl.
Kráčal som k strašidlu veľmi pomaly. Srdce v trenírkach, oči na stopkách. Slovka by si zo mňa nedostala. Svietiace strašidlo len stálo a mlčalo....A potom zrazu, keď už som bol pri strašidle blízko, spoznal som známy peň. Či sa mi potom veselo kráčalo k babke. Tiene od mesiaca a zvuky lesa, to už bola pohoda....:))

dáš si čoko?...pomáha to..ja mám za sebou už prvú dávku z Tvojho príspevku..:)))

tak potom si to vieš život predstaviť..to srdce v gaťach a tep v hrdle:))) ale so starým jeleňom tiež niečo pamätám... tak skús pospomienkovať aj Ty ..prídem pozrieť:))

že si na nás s pokračovaním zabudla :-)
Super rozprávanie...

so sloniou pamäťou sa nedá...ale čas ma utláča, tona jedna:))

zivo som si predstavovala vsetko, co opisujes...aj ked nie som horarova dcera viem, ze s tmou les oziva...som velmi rada, ze si prezila...ja by som v trenkach mala nieco celkom ine, srdce by to rozhodne nebolo ...:)

po dlhej dobe tak trocha bála... vonku na záhrade sa mihali akési tiene, bola som v noci sama doma... no celkom ako v nejakom trilleri...
A teda, ja sa len tak ľahko nenaľakám :-)

neboj..ešte si v tých "trenírkach" nechaj trochu miesta..bude aj horšie:)) alebo Ty požičiam čisté trenky od manžela...:)

človek sa bojí, lebo nepozná nepoznané..aj tiene:)

ked uz, nech sa vela zmesti, ja sa totiz velmi bojim:)))

budem s Tebou..neboj:)))

mačky sú to krásne, ale bolo by ich treba zrušiť:) Každý držíme v ruke myšku a nie je isté, po kom tá mačka skočí:))

prosím objasniť do odkazu autorovi. Dakujem .

Alebo že by som len chcela? Určite som Ti chcela napísať, že doteraz som nevidela také pekné mačky. Mám radšej psov, ale tieto Tvoje by si ma určite získali tiež.

P.S. A nedávajte im myši. Nie každé zviera musí byť užitočné. Niektoré sa chcú len predvádzať aké sú pekné... :-)))

a nie myšku... To asi VIKY pomýlilo... Viky neboj, sme za ohradou. Aj s našimi myšami. :-)))

vsio paňatno....beriem na zreteľ:))...Pekný deň a oficialitu nabok.

mačky sú len kvôli očiam... ale myšky a myši sú všade:)))

... môžem si to prečítať detailne... :-)

krásne čítanie. Odkiaľ pochádzam, spod lúčanskej Malej Fatry, tak v lese som travieval celé dni, túlal sa sám hlbokými dolinami, najbližšie bývanie bolo možno 15 km vzdialené... oživila si mi spomienky. Tie Tvoje musia byť niečo, čo sa asi nedá definovať, Ty musís prírodu neskonale milovať, úprimne Ti závidím pobyt v horárni, také detstvo a dospievanie... jedna báseň...

Máš lesom získanú vlastnosť, že prírody sa môžeš dotýkať len srdcom, a to robíš aj v ostatnom konaní.

Vyberám si aj Tvoje múdrosti: Ako horárova dcéra som vedela, že les ožíva s tmou. ...Prírode sa oplatí veriť. Ona je tá, ktorá Vás nesklame. Nesklamala ma ani pri strete s vlčou svorkou...
Nádherne spracované.
Ale, to si naozaj bola taká "uvedomelá" pionierka? Ja som to až tak neprežívala... :-)))

verím, že nás je viac lesných "odchovancov"... len by trebalo písať viac a viac spomienok, pretože niekedy sme ich počúvali namiesto rozprávok od starších... naše deti ich už nechcú počúvať...tak ich budem písať pre tých, ktorí chcú čítať:))
Za Tvoje ocenenie slova ďakujem..za znalosť života s prírodou ďakujem rodičom, obžvlášť ockovi.

vlky budú..ale trochu neskôr..zoči voči:)
Slová..tak ako ich citim..tak ich píšem...láska k prirode, domovine mi zneje stále v srdci...som nevyliečiteľná:))

pesničkou proti strachu na ceste nočným svetom..odskúšala som si to na nočnej ceste pustým poľom od polnočného vlaku.. lež ako stará kozáčka a nie ako maloletá statočná pionierka! .. tak Teba už dnes asi máločo vystraší.. prejsť takým výcvikom! Za Teba by sa nehanbili ani v špeciálnych jednotkách, vikinka :)

do špecialnych jednotiek by ma nedotiahli ani špecialnymi zbraňami...ja tie skúsenosti len potichučky odovzdávam..ak prihára niekde na túre, či pri chorobách, či na stanovačke:))) ale vtedy nespomínam zásadne vlkov:))))

teším sa na ďalšie Tvoje príbehy. Moju účasť "na hodinách spomienok" si už môžeš predznačiť. :-)))

ked sme v Tatrach zmeskali posledny autobus vdaka manzelovi a museli sme ist polnocnym lesom k hotelu, pri ktorom sa casto pohybovali medvede, priznavam, umierala som strachom. Do spevu mi nebolo, celou cestou som sa drzala za hrudnik, aby mi srdce nevyskocilo, kto by ho v tej tme hladal, naviac, za kazdym stromom som "videla" medveda... prisahala som , ze ak prezijem, ako prve sa rozvediem...

na celý semester:)) prednášky nemajú pevnú hodinu, kedy sa mi zachce, vtedy budú..:))

tak také rozprávanie by dvihlo morálku aj pri brodení sa amazónskym pralesom, nie to na stanovačke :))

To by sa mi páčilo.

neviem, neviem, či to vtesnám do hodiny, ale spomienky budú , boli aj ostanú..kým nepomriem a neprídu nové "pionierky":)))

v amazonskom pralese by bolo iné rozprávanie, ale morálka msuí byť..máš recht:)) lebo súdružka pionierska vedúca povedala, že dobrý pionier (ka) neklame...tak nebudem ani ja:))))