Drevený kríž vrhá svoj tieň,
Ty počítaš každý preplakaný deň.
Počítaš na kvetoch ružových vo svojich dlaniach,
slzy spomienok a odpúšťania.
Kvetiny ozdobia len chladnú zem,
tá , čo leží v nej, už nikdy nevráti sa sem.
Srdce ti zovrie preukrutná moc,
dnes bolí, bolí, kričí a volá o pomoc.
Krutú daň Ti život nedávno udelil,
dokázať sám sebe, čo iný Ťa naučil.
Ako dať lásku, pokoj a šťastie životu,
ak sám si svoju mamu uložil do hrobu.
Otázok milión a žiadna odpoveď,
len ticho a zo srdca znejúca spoveď.
Drevený kríž v závale kvetov a stúh,
telo , čo zbavilo sa konečne múk.
Duša, čo anjelom na zemi bola,
vždy utrie Ti slzu a slnko povolá.
Nezúfaj dlho a nebojuj za jej dušu vzácnu,
jej láska je s Tebou, kým sviece nezhasnú.
Dala to najkrajšie, čo dokázala,
odpustite, viac nevládala...
Komentáre
Viki
Viki...
Veľmi smutná báseň,
veľmi pekné
Žienky...
..nech odpočíva v pokoji..
...
Vikina, dušudriapajúce verše... (-:
lasky
Viky...
Krasne
always