Dlhý dvor, a z ticha , ktoré ma obklopovalo, zaznievali iba moje kroky. Zrazu niečo pri mne zaskučalo. Zastala som a na dva kroky odo mňa stál maličký čierny psík. Jeho smutné očká hľadeli uprene do mojich Kľakla som si a on bol razom pri mne. Smútok akoby z neho spadol, radostne pokrútil malým chvostíkom. Poskakoval okolo mňa, div že som si nevykrútila hlavu. Spustila som sa na zem , pohodlne sa posadila, aby sme sa lepšie zblížili.
Znovu si sadol opodiaľ, ale chvostíkom zametal ustavične po zemi. Bol celý čierny, iba jeho očká žiarili z tej samoty a černoty.
„ Malý Nero“ potichu som povedal a natiahla k nemu ruku. Priskočil a zacvakol svoje maličké ihličky do moje ruky. Rýchlo zase odskočil , vyskočil a zacvakol. Tento svoj zoznamovací rituál zopakoval viackrát, no keď videl, že sa nemá čoho báť, podišiel bližšie a oblizol mi ruku. Pokojne som ho pohladkala, zatiaľ, čo si Nero našiel miesto na mojich kolenách. Hlávku si položil na predné labky a ospanlivo zažmurkal.
„Prečo práve Nero?“ bola otázka, ktorú mi položil skoro každý, kto ho časom spoznal. Vždy sa mi páčila taliančina a čierny je „nero“. Preto a tak mi to povedala vtedy moja intuícia. Ani som netušila, že meno Nero, ktoré nosil aj rímsky krutovládca a postihla ho aj krutá smrť... rovnaká krutosť ukončí aj naše spoločné žitie.
Mal jeden a pol mesiaca, keď sme sa spolu začali deliť o jednu izbu. O rovnaký deň. O moje voľno , o náš spoločný život. Boli sme v jednom rovnakom filme, pričom ani jeden z nás nehral hlavnú úlohu. Hrdinom nebol žiaden z nás. Tak ako žena dokáže mať rada svojho muža, tak ako matka dokáže milovať svoje dieťa, tak som ja mala rad svojho Nera od prvého momentu. Našli sme sa vo chvíli, keď som aj ja aj on boli úplne samí, bez žiadneho svetlého bodu na tejto zemi. Ja v ubytovni ďaleko od mesta, on sám, vyhnaný od matky a svorky. Pastier od ktorého som si ho vzala, povedal len jedno „ daj pozor, má vlčiu krv“.
Skoro celé dni prespal pod mojou skriňou v kuchynke. Ako malé dieťa. Spí a papá a rastie. Tam sa uložil ako náhle vošiel po prvýkrát do môjho privátu a spával tam dovtedy, kým nevyrástol natoľko, že sa tam jednoducho nevmestil. V prvý večer, keď som ho oficiálne pozvala do izby, radostne vyskočil a schmatol do svojím mliečnych zubov prvé, čo mu prišlo vhod. Zacvakol a začal odušu naťahovať. Bola to moja vlna na štrikovanie...
„ Nero, preboha... len to nie!. Veď som to doteraz navíjala do klbka!!“ snažila som sa zachrániť situáciu, z ktorej napokon vznikol jeden veľký chuchvalec a vlnená domotanina. Vedela som, že pri ňom toho veľa už nenaštrikujem.
Zakaždým , keď som časom dosť rázne kričala na jeho nepodarky...vbehol do kuchyne, nažral sa, vliezol pod svoju obľúbenú skriňu a nebol ochotný urobiť ani krok. Dlhé hodiny som sa dokázala pozerať, ako sa mu v pravidelnom rytme dýchania dvíha maličký hrudník. Kým spal, vždy som si odbehla na obed, ale po návrate som zakaždým našla v izbe nenapraviteľný neporiadok. Akoby sa robil, že spí, počkal .. a potom mi vrátil „úroky“ za ten môj krik. Bol to Nero... krutovládca. Vedel mi bezočivo pozerať do očí počas mojej obedňajšej kázne a ak sa mu niečo nepáčilo, vyštekol na mňa. Znelo to akoby zakričal:
„ Aj tak budem mať posledné slovo ja!“ Hoci ma niekedy poriadne nahneval a noviny lietali po jeho čiernom zadku, toto jeho „posledné slovo“ ma privádzalo do úsmevu a nemohla som sa na neho dlho hnevať.
Neviem akou náhodou, alebo to nazvať šťastím, privykol si môj psík na všetko veľmi rýchlo. Hlavne na to, že rytmus dňa so mu nasadila ja. Ráno, po návrate z rannej zmeny, poslušne čakal na môj príchod ako na spasenie. Vždy vydržal...
Pokračovanie po víkende. Príjemný víkend.
Komentáre
milý havo
viki,
Kordelia
Viky, ten je zlatulinký...
Altánek
Havo to bol najmilejší... a víkend bude...no ak sa vrátim , tak je pohoda:))).. aj Teba prajem víkend pod Altánkom krásny:))
Marti
Viky, aj moja Arjuška mala vlčiu krv a bola to tá najlepšia zmeska,
Keď som sa pozrela do jej čiernych očí, videla som v nich oddanosť a lásku.
Taký bol ,,môj" vlk. Doteraz naňho spomínam so smútkom.
Aj Zuzka z rozprávky počúva???
Aj Zuzka počúva... Ked je stretko u Belíva, Zuzka nesmie chýbať.
Napíšte mu tam akú chcete pesničku...
Beliv, ja chcem HalelujaH!!!!!
zvieratka su uzasne tvorceky...
bojim sa toho, ako Nero skonci, bojim sa, ze to budu zase len ludia, ktori budu kruti podobne ako u Arjusky:(
Ahoj Hani...
pocuvam, len neviem cestu na chatu...
martha..tebe musi beliv za toto platiť..)))))))))
Martuš, ani ja sa mu neviem dostať na chat, povedz mu, nech mi zahrá
Som čakala kedy zareaguješ, Ellie :-))))
Rozpravkarka Zuzka
jovova webstránka..
viki
Zuzka
Hanka
belív
Teda
Always