vikina

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Orechové blues.

Pre BTV, pre Hanku,ktorým chýbali moje písmenká z horárne a pre tých, ktorým nevadia dlhé spomienky.
Vždy to tak bolo. Odkedy som vládala udržať v ruke kameň, čo vedel zo škrupinky dostať to sladké božské pokušenie. Bola to doba orešenia. Orechové blues. Bola som „ na vŕšku“ známa orešnica. Aj veverička , ale to inokedy....
 V ovzduší sa ešte len druhé seno sušilo, čo sme otavou volávali na horách, už som svoje oči popásala na konárikoch liesky obyčajnej. Už som v rukách skúmala tvrdosť budúcich mojich poživín. Po škole, po tme a po dobrom maminom obede, ktorý som vždy zjedla až popoludní. Potom bolo orešenie. Celú jeseň až do posledného padnutého lístia na lieske obyčajnej. Ani listom som nedala oddýchnuť, prehrabávala som sa v nich a hľadala guľaté, zlatohnedé poklady.
Nespomínam, kto ma to naučil. Ak žijete na horárni, učiť Vás to nikto nemusí. Je to ako naučiť sa rozprávať. Proste to „obkukáte“ od starších. Toľko si pamätám. Že som sa stále túlavala dolinami a horami so starším bratom. Natrčil mi malíček, ja som ho pevne uchopila do svojej dlane a už sa išlo. Aj na lieskovce.
Bol to pre mňa najkrajšie obdobie  školského roka.   Po poslednom zvonení školského zvonca som sa nemohla dočkať vône padajúceho lístia a orechov. Bola by som utekala pred autobusom, keby som vedela utekať rýchlejšie ako vtedajšie Carosy. Ale vydržala som sedieť v hrkotajúcom autobuse celých 45 minút. Trpezlivo. Mama ma učila, že trpezlivosť ruže prináša. U nás sa ruže nedopestovali, ale lieskových orechov bol plný les. Od vidím, do nedovidím...
Pred autobusom som nevládala utekať, ale hore briežkom som bola doma cobydup. Niekde by povedali, skôr ako kohút zakikiríka, u nás to bolo...“skôr ako náš Rexo z búdy vyšiel“ .Aj tým cobydupom som už očami blýskala po lieskach pri chodníku. Či mi zvýšilo od včera, či mi orešnice všetko nevykradli zo stromu. Keď bol „voňavý rok“ a orieškov bolo za celé vrecia, už po ceste domov som zbierala. Do tašky padali oriešky pomedzi knihy a zošity a boli iba moje. Moje, počujete,  orešnice akési!!!
Ohníček v očiach žiaril radosťou, akú máva iba šťastné dieťa. Vtedy som bola šťastným dieťaťom v hrkotajúcimi orieškami v taške.
 Každý deň som prešla svoj rajón, ktorý začínal na najbližšom slnečnom kopčeku, kde rástla najsladšia lieska. Tá zarodila vždy ako prvá. Tú som aj obrala vždy ako prvú. Pri nej, pri malom búčku som si vysedela miestečko na lúskanie sladkého pokladu. Buchotaním kameňa o kameň som dávala dlho do noci rodičom vedieť, kde ma môžu hľadať. Kým ma bolo počuť, ani ma nehľadali. Ocko sa len „popod fúz“ usmial, keď sa spoza rohu senníka prišiel na mňa pozrieť.
„No, poď už domov, na dnes stačilo, Ty orešnica, šikovnica!“
Ešteže sme mali pri ceste všade „kandelábre“, ináč by som si  posledné minúty tým kameňom nakládla po prstoch viac ako po orechoch. Niektoré mali poriadne tvrdú škrupinku, skoro ako moja hlava.  Jeden oriešok do úst, jeden do sáčku... Jeden pre mňa , jeden pre Teba... Kto bude ten „Teba“ som nevedela. Ale vždy som sa najradšej podelila s mamkou. Milovala oriešky ako ja. Tak sme počas zimných večerov v kuchyni chrúmali a čítavali knihy.
 Najväčším umením po návrate domov z lúskania, bolo schovať orechy pred súrodencami. Nechceli by ste zažiť preukrutné boje a  hlavolamy. Kde sa hrabú dnešné trezory...Lúskanie orechov bola malina oproti nájdeniu mojich skrytých pokladíkov.
Keď tak rozmýšľam, mala som krásny školský rok. . Začínal s vôňou lieskovcov a končil s vôňou pokosenej prvej trávy. 
      Pred mesiacom som si na to spomenula...Spotená, udýchaná, pár kilometrov v korčuliach,  moje oči uzreli sladký poklad. Bol jediný na celom strome. Schovaný v chlpatom objatí šupky pozeral na mňa svojim zlatohnedým „kuk-om".  STOP...!! Taká otočka na mieste, že aj korčule zapískali.
„Tak Teba tu veru nenechám! Si jediný, si môj a sám si ma vybral“
      Je stále môj, mám ho ako poklad pred očami aj teraz , leží na poličke pred fotkou rodinky a bude mi pripomínať krásne chvíle v týchto končinách. Tak ako mi v tú osudnú minútu pripomenul svojou vôňou môj domov, moje detské jesene, moje buchotanie o skalu a šťastné detstvo uprostred bohatých hôr. Jesene môjho detstva hrali orechového blues.
 

Spomienky | stály odkaz

Komentáre

  1. Musím vedieť, čo sa deje v mojom lese...
    ...z toľkých orechov si musela byť sýta, až no. Super kvalitná potravina to je, čo sa týka zloženia. Už sa nečudujem, odkiaľ berieš toľko energie...brum, brum...
    publikované: 22.10.2008 19:36:22 | autor: maco (e-mail, web, autorizovaný)
  2. jeeej viky, to bolo kuzelne citanie :)
    oriesky, ty si dievca z horarne ? kto by to povedal :))
    publikované: 22.10.2008 19:36:48 | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
  3. macko
    veru bez orieškov z Tvojich lesov ju pomaly strácam...brum:)
    publikované: 22.10.2008 20:45:07 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  4. sygon
    veru horárova dcéra som...( nepovedala by si na mňa veľa, keby si videla a vedela:))))))
    publikované: 22.10.2008 20:46:31 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  5. vikus
    to je take kuzelne, mam skvelu kamosku koniarku :) z liptovskeho mikulasa, a to su sice ine pribehy ale tiez tak uzko spete z prirodou. Tie tvoje z detstva by asi boli podstatne ine ako moje mestske :) a mne sa to vzyd pacilo pocuvat ach :)
    publikované: 22.10.2008 21:18:15 | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
  6. lááásko ty si mááá...orechová..:)))
    viky...polahodila si mi dušičku..

    normálne ťa mam pred očami..copaté dievčatko s kameňom v ruke a s blaženým výrazom na tvári..líčka ako veverička orieškami naplnené..))))

    joooooj...)))
    publikované: 22.10.2008 21:39:08 | autor: MissEllie (e-mail, web, autorizovaný)
  7. Ellinka
    skoro si sa strafila, len ja som bola večne vystrihané chlapča... však som ním aj podľa plánov rodičov mala byť! No dačo im pri plánovaní "ušlo"...:))))
    publikované: 22.10.2008 21:54:57 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  8. Vikina,
    ešte stále beháš hore briežkom coby dup? ((-:
    publikované: 22.10.2008 22:59:26 | autor: lasky (e-mail, web, autorizovaný)
  9. lasky
    neverí tomu ani moja 18ročná dcéra, že som rýchlejšia a rýchla ako srnka... (hoci vekom je už zo mňa stará jelenica:))
    publikované: 22.10.2008 23:40:17 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  10. Viky...
    super si tú dobu "orešenia" opísala... Vždy sa poteším, keď tu nájdem Tvoje "pamäti"... keď už si taká "stará" jelenica ako píšeš... neviem kam sa stále ponáhľaš? :-)
    publikované: 22.10.2008 23:59:41 | autor: marthabielska (e-mail, web, autorizovaný)
  11. Krasny pribeh
    ako vzdy a veru oriesky mozem aj ja a napajedol som sa ich oj joooooj a tiz ceresne...Este,ze si si na tych kandelabroch nedotlkla prsty bo kto by nam tak pekne pisal ;-)
    publikované: 23.10.2008 10:49:15 | autor: Always (e-mail, web, autorizovaný)
  12. Viky tvoje orechové blues je nádherné pre mňa :-)
    veru si stále "Orešnica Šikovnica", tvoje láskavé spomienky pohladili moju dušu :-) O_ô
    publikované: 23.10.2008 12:49:38 | autor: Derechura (e-mail, web, autorizovaný)
  13. marti
    som rada, ak poteším pár ľudí... a kde sa ponáhľam?? asi na nejakým cieľom, ale ujo Alzhaimer mi nechce nič prezradiť... tak len idem a idem a lietam si ja šírym svetom:))))(v snách).
    publikované: 23.10.2008 13:56:24 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  14. Always
    oooo... ďakujem , komplimenty ja rada skoro ako prechy... aj teraz ich lúpem.. také vlašské , ešte "mladňaky"...jednoducho prsty slúžia:) pekný deň
    publikované: 23.10.2008 13:58:03 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  15. Derchura
    pohladili... díky:) ... takým orechovým sladkým krémom po vrchu jemnej dušičky?!:))) skúsim aj nabudúce...
    publikované: 23.10.2008 13:59:42 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  16. Vikina,
    krásne sa to čítalo, som si tak pospomínala aj ja ..síce nie na orechy, ale na čerešne ako Ivan :-)
    cítim tu teraz vôňu orechov :-)
    pekný deň ti prajem, orešnica - šikovnica - nezbednica ;-)
    publikované: 23.10.2008 14:27:15 | autor: piratka (e-mail, web, autorizovaný)
  17. Viki a ja sľubujem, že si ťa nabudúce nájdem :-)
    aspoň dúfam :-) O_ô
    publikované: 23.10.2008 14:45:01 | autor: Derechura (e-mail, web, autorizovaný)
  18. Piratka
    vitaj doma... aj u mňa:) dáš si so mnou oriešky,alebo radšej čerešnovú bublaninu???
    Ps.. mám zase PC v "dôchodku" neťahá Tvoje krásne fotky... tak len že VItaj a som rada že si doma:)
    publikované: 23.10.2008 14:59:04 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  19. Derechura
    nájdeš ma... už pred tým vyšli moje "slonie pamäte".. ak chceš, vráť sa o pár mesiacov u mňa späť:))
    publikované: 23.10.2008 15:00:13 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  20. Vikina,
    hm, a nemala by si aj čerešňovicu ? :-))) uff..nejako som sa rozohnila :-))
    a tie fotky nie sú dôležité, tak sa s tým netráp :-)
    a vďaka za privítanie :-)
    maj sa krásne
    publikované: 23.10.2008 15:06:33 | autor: piratka (e-mail, web, autorizovaný)
  21. piratka
    mám len dobrú ockovu slivovicu , čo sme posledne na synovcovej svadbe po 10 rokoch vykopali... ideš, pripravím poháriky:) mňa by bolo dobre rozohniť, zima mi:))
    publikované: 23.10.2008 15:17:09 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  22. Vikina,
    tak aj na slivku sa nechám nahovoriť..ale možno ju ešte na pár mesiacov zakop a potom si štrngneme na čerstvom liptovskom vzduchu :-)) môže byť?
    len neviem, čo s tým, že ti je teraz zima... ;-)
    publikované: 23.10.2008 15:28:43 | autor: piratka (e-mail, web, autorizovaný)
  23. Vikineckaaa:)
    dakujem Ti za zmomriavky pri citani, za vratenie sa späť do davnych cias, pred ocami sa mi odvijal film s Tebou v hlavnej ulohe...milujem Tvoje spomienky, su ako perly nastoknute na blogu, i ked pre mna je tou naj o vlkoch...
    takze dnes si sa odhalila uplne, Ty si vlastne princezna, ved Ta cvrnkol zazracny oriesok do nosteka , ake nadherne kuzlo v podobe pismeniek nam sem priniesol...
    publikované: 23.10.2008 15:56:46 | autor: hanka (e-mail, web, neautorizovaný)
  24. piratka
    odložená je, len do betonovej pivnice sa kope veľmi ťažko... ak ju dovtedy nevycmurkám na zdravie zimy.. štrngneme si... na
    liptovských lúkach pod Chočom, alebo na Havránku:)
    publikované: 23.10.2008 16:04:36 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  25. Vlaske mam najradsej
    tie mlade ked mozes zlupat kozku a pod nou mnam biele orechy jedna radost ... tie starsie uz su potom trosku horke ale stale mnam ;-) Tak dobru chut
    publikované: 23.10.2008 16:09:03 | autor: Always (e-mail, web, autorizovaný)
  26. Vikina,
    dohodnuté ...ani si nevieš predstaviť, ako sa na teba teším :-) už aby to bolo...ale asi bude najlepšie stretnúť sa na jeseň ..aby si sa mohla vybehať do sýtosti pomedzi orechy :-)
    tak teda do skorého :)
    publikované: 23.10.2008 16:09:54 | autor: piratka (e-mail, web, autorizovaný)
  27. Hanka moja..
    tu si:)) tak za krásne slová iba poďakovať môžem, keď Ťa už do realnej horárne nemôžem vziať... ale tá princezná?... skôr škaredé káčiatko, čo mu nikto neveril, že odíde do sveta...:)) a bude perliť jedna radosť:)))prajem krásny zvyšok dňa... a prídem zas.
    publikované: 23.10.2008 16:10:06 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  28. Aké pekné čítanie :-)
    publikované: 23.10.2008 20:40:03 | autor: zelenarusalka (e-mail, web, autorizovaný)
  29. rusalka
    díky:)
    publikované: 23.10.2008 22:17:17 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  30. diky vik :)
    publikované: 24.10.2008 10:09:23 | autor: bv (e-mail, web, neautorizovaný)
  31. BV
    moja, aj nabudúce, len ma nakopni:)) pekný víkendík:)
    publikované: 24.10.2008 10:18:04 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014