vikina

a pred spaním to ozaj stálo za to,díky

Pekný večer.

prežil som to s Tebou teraz aj ja, dúfam, že sa nebudem strhávať zo sna. Pochodil som kus Slovenska, ale na Čiernom Váhu som nikdy nebol, predpokladam totiž, že to všetko sa odohráva tam. Musí to byť krásny kus prírody a pre Teba nezabudnuteľné spomienky na celý život...

tak teraz nech stojí niečo iné...za to:))) peknú dobrú noc.

a už dýchaš??...nerada by som Ťa mala na svedomí...radšej to dám do archívu mysle:))

áno... to je moje rodné.. a nezabudnuteľné, nevymazateľné z tej pamäte... :)Ak budeš mať ešte chuť a silu.. zájdi sa tam pozrieť, aj keď ma dnešný stav a pohľad veľmi nepotešil... odišli ľudia, príroda pustne, zveri niet... možno v zime pár vlkov:))) Ale napriek tomu sa tam rada vraciam a spomínam...

nápodobne si nakreslím a zajra vyrozprávam...ale na noc sa teším:)

či ma dáky vlk neuriekol, ale som celá, takže je všetko OKI.

Človeku je vždy smutno, keď sa mu zdá, že veci minulé alebo nedávno prežité boli krajšie, ľudia "čistejší", príroda menej zničená...Každopádne spomienky musia vyvolať v Tebe silnú nostalgiu...

v Rozprávkove je len jeden vlk.. a toho Ti prevychováš, neboj.. a ak by nestačilo, prídem , pozriem...:)))

spomienky sú krásne, ani nie tak nostalgické, ale držia ma "nad vodou"... Nechcem tým povedať, že prítomnosť je horšia... všetko má svoje čaro.. ale ten základ bol veľmi silný a bohatý na silu ducha, určitý druh lásky k zemi aj ľudom. Bola by škoda to "pochovať". :)

porozprávam...

ja si ich prečítam teraz aspoň päť dozadu...nestíham sa u Teba zastaviť..brzdy mi zlyhali:))) tak ak dovolíš...vezmem si Tvoje rozprávky do postieľky:))

tie pocity mám vždy vtedy, keď sa túlam po mne známych miestach, kde sa viažu spomienky. Tam cítim, že som zrástol s rodnou hrudou a som rád, že som tým, čím som.

Svet je plný krás a neopakovateľných scenérií, no ten pocit tam nikdy nemám taký, ako tam, kde ma to spája so spomienkami.

to nejako cítim, keď začnem písmenká ukladať na plochu...som zrazu to horárske dievča, beťár s hubou nezavretou, ulietané, bezhlavo do všetkého.... ale zároveň si uvedomujem, že som šťastný človek tu a teraz, lebo mi nikto nikdy už tieto spomienky nemôže pokaziť:)
Teší ma, ak ma niekto počúva...číta... nie každému sa podarilo doiahnúť a prežiť tieto "jednoduché méty"...

viem Ťa pochopiť. Nalaďuješ sa na vlny dávno prežité a tie rozkmitajú celé Tvoje vnútro pocitmi, ktoré si mala pri prežívaní týchto jednoduchých mét..

musím preladiť.... na súčastnosť, kde sú iné "zvery", ktorým treba tiež do očí pozrieť:))))
Dúfam, že sa zatúlaš okrem Č. Váhu aj na moje spomienky nabudúce... teraz je to zriedkavešie... ale veď to poznáš sám...jar a blížiace sa leto:)
Tak dobrú noc a ďakujem...za všetko.

Pá, sestrička...

normálne som mal teraz mráz na chrbte ako som to čítal :P

Včera som nebola... a teraz len úchytkom. Ale stihla som si to prečítať a ešte sa vrátim k reakcii. Už sa musím chystať do práce. Pa
Želám Ti krásny deň. A čo na tom, že u nás prší... Možno u Vás nie... :-))))

a to si ani nechceli s tebou zatancovat??? :)))

ďakujem za úžasný zážitok..

veľmi fajn, teším sa mu :-)

ja uz nechcem byt vlk...

ja smekám, tak toto neviem, to je fakt, no na druhú stranu sa tomu vĺčikovi peknému, urastenému, možno ani nečudujem. Asi by som tiež prišiel pozrieť, čo to tu za peknú dievčinu pobehuje a ešte aj so psom poľovníckym. A v mojom revíri. Poriadne by som jej nazrel do duše, či je dobrá, aj zubami by som sa trošku pochálil, aj kožuštek načechral, aby videla, že nie som iba tak voľajaký tuctový vlk.
Tak to by som urobil ja. Ahoj a píš ako to bolo ďalej. Som samé oko.

mam zimomriavky, som dojata, ocarena, nadsena...krasne napisane ...priam som sa videla na tvojom mieste, muselo to byt nieco magicke pozerat si s vlkom do oci , urcite si v tych tvojich precital vsetko, co potreboval - videl v nich tvoju lasku k prirode, ku vsetkemu zivemu, citil, ze si jednou z nich - lesnych obyvatelov ...
z tvojich clankov som citila, ze si dobry clovek, vynimocny clovek, uprimny, laskavy, s vrecom humoru.
Teraz sa mi to este viac potvrdilo. Ked aj vlk to pochopil...

aj sa Ti chlpy zježili??..a na správnych miestach??:))))

len keby to nebolo také dlhéééé.... ale ja ináč ani neviem:)))tiež Ti prajem pekný deň.

mne vtedy do tancovania nebolo...hoci by cimbalovka hrala, ktorú milujem...teší ma , že si nakukol:)))

aj ja ..že si sa zastavila :)) pekný deň.

tam pri tej vodnej priehrade by sa TI páčilo... vody , len Rusalku sme nemali...vlkov a iných ..bolo dosť:)))

Ti si vlkom iba u Zuzky Rozprávkárky...u mmá si držiteľ najlepších zákopových bojových akcii s Bubom na pleci:)))

neviem , kde sú Tvoje revíry...ale som rada, ak sa tam takto zatúlam...aspoň teraz v spomienkach.. a ak si taký vlčík..obdivovateľ a lichotník...ejjj...pôjdem sa ja aj bez psa poprechádzať na staré lúky:)))
na druhú stranu..myslím, že mi ten vlčisko dal aj svojim správaním veľmi veľkú poctu... takže som asi väčší vodca a samica, ako má byť... pred ktorou aj statný samec zdrhne:))))))

ten vlk v mojich očiach vtedy dávno videl omnoho iní..hlavne obrovský a skrytý strach..alebo šok, ktorý mu zabránil v pokračovaní...
Ja som sa o tom potom doma rozprávala (už keď som to publikovala) s ockom... Vlk nikdy nezaútočí bezdôvodne, vraj sme sa obaja ocitli v nesprávnu chvíľu na nesprávnom mieste...len sme sa náhodne stretli...asi sme boli všetci šoknutí, čo ten druhý tam robí?! Chvalabohu neboli vlčkovia hladní:)))))).... ale vtedy som mala hlavne vrece strachu... a ostatné TVoje pochvaly...ďakujem, snažím sa :)) Prajem pekný deň.

klobúk dole ... ja mám problém, už len keď nejaké veľké psisko prejde okolo ... akože si nahováram, že auru treba udržiavať kľudnú a neukázať strach...ale keď dôjde na lámanie chleba.. no som rada, že si to vtedy zvládla a že si sa teraz s nami o tento zážitok podelila :-)
u nás pod horou je veľa medveďov, ale i vlkov.. ale toto stretnutie by som asi neprežila ...

áno, vraví sa, že strach, čiže endorfíny strachu z Teba pes ,alebo iné divé zviera...okamžite zacíti.. Halvne, že som vtedy "nepáchla" po niečom inom... gate ostali suché:)))) asi som páchla divočinou...lebo divoká som bola dosť... povahou:)))
s medveďmi je to horšie...i keď...ocko všeličo narozprával.

je tazke nieco dodat, vzalo ma to... A maco, si tiez nas clovek :-) Citim to velmi podobne ako vy.

ahojky!!! som veľmi rada, že si tu zavítal... aj som si myslela, že dám avízo... ale asi má "niekto" predbehol:)))
tak Ti prajem krásny deň, týždeň a verím, že sa zase niekde vo virtuáli stretneme:).. ďakujem aj za Maca.

Velmi pekne si to popísala. Už tu všetko povedali, skoro nemám čo dodať.
Si z horárne a otec bol lesník... Aj keď ti otec stretnutie dobre vysvetlil, myslím si, že tvoje stretnutie s vlkmi nebolo náhodné. Vlci o tebe vedeli. Prišli sa ti ukázať, pretože si si tam zrejme nevšimla vlčiu pachovú alebo zrakovú stopu a narúšala si im ju pravidelne. Boli ťa upozorniť, že je to teraz ich teritórium a máš to rešpektovať. Neprišli ťa napadnúť. Ak by to boli chceli, neprežiješ to. Bolo dobre, že si zostala stáť a neurobila žiaden agresívny pohyb. V určitom zmysle je to dosť významný druh ocenenia a uznania tvojej osoby zo strany vlkov.U deda, keď sme v lese pozalamovali vetvičky, okolo domu v lese, vlci nikdy tú hranicu neprekročili. S vlkmi sa dá žiť, len im treba aspoň trochu rozumieť a vzájomne sa rešpektovať. S vlkmi to ide to omnoho lepšie, než so zlými ľuďmi.

tak to máš úplnú pravdu.. skôr si poradím s vlkmi, s divou zverou v lesoch daleko od civilizácie...ako s niektorými ľudmi. Niekedy sa mi zdá, že by mali ľudia svoj život začať práve uprostred hôr, bez moderných vymoženosti a postupne sa dostať k vrcholu a úspechu... ale to by som si znepriatelila pol svojho sveta:))))) takže budeme len dôverovať ako ľudom aj vlkom, že sme dobrí a naše "cerenie a vrčanie" je iba upozornenie, nie ublíženie:))

Nech sa nikto neurazí, ale toto je najkrajší príbeh aký som čítala na tomto blogu. To, že o tom písala aj do časopisu, vôbec nie je prekvapivé... Bolo mi jasné, že to bude so šťastným koncom, lebo v opačnom prípade by si tu nebola... A to čo napadlo, to Ti napíšem radšej do správy. Ešte raz Ti ďakujem za zážitok.

bola zo začiatku textu... Tešila som sa ako si to prečítam v kľude celé znovu. Fotografie boli veľavravné a reakcie ostatných tiež.

Takže z toľkého vzrušenia sa aj chybičky "vloudili":

"To, že SI o tom písala aj do časopisu, vôbec nie je prekvapivé... ...
A to čo MA napadlo ...

sa ti teda poriadne vyplatila ... uf uf to teda si ani predstavit nechcem, take cosi no zase si pochopila,ze zivot je naozaj zlozeny z nahod a tiez ze pohladom sa neuhyna.
Dobru noc a zivot bez dalsich stretnuti s sedym vlkom, teda okrem toho co spomina Donutil :-)

som pred spánkom spravodlivých veľmi potešená...aj Tvojim nápadom... ale idem sa nato vyspať:)) ďakujem za slová a dobrú nôcku:)

Dobrúúúúúú noc a pekné sníčky...

zježili sa, do pozoru všetky postavili ;)

aj keď neviem, ktoré správne miesta boli teraz na mysli ;)))

správne miesta sú tie, ktoré majú na starosti najsprávnejšie a najlepšie pocity... vyber si:)))) ja mám dve...

Nuz co povedat aj ked si viem asi velmi dobre predstavit ze pre mlade dievca to musela byt desiva skusenost divat sa selme do jej oci a nemat ani najmensiu predstavu ako to moze skoncit. Ale si ziva a to je to najdolezitejsie aj ked ta neprijemna nostalgia Ti pravdepodobne bude robit neziadaneho spolocnika pokial budes zit.
Ja som take nieco podobne nikdy nezazil,pravdupovediac ani si nezelam Dlhu dobu som zil v malej dedinke obklopenej lesom a poliami. Autobusove spojenie sme mali niekolkokrat denne s mensim mesteckom. Zimy byvali neuprosne v horach sme sa ako deti casto tulali,ale najvacsiu zver aku som kedy postretol bol dobre vykrmeny diviak... a velakrat ma diviak vystrasil.. Co ine sa asi skryvalo v nasich nedalekych horch tazko povedat...

nuž nebolo to príjemné, ale nemám z toho traumu. Patrilo to k životu a bola som , dá sa povedať, dieťa. Dieťa sa rýchlo otrasie a ide do dalších nebezpečenstiev. Od vtedy som sa nabehala a nachodila po horách ešte mnohokrát... hoci s pribúdaúcimi rokmi je toho strachu viac, lebo strácam spojenie s našimi horami, no keď môžem ..vždy zablúdim...Tie zimy , ako si napísal... neúprosné... mi chýbajú najviac. Tak si aspoň takto zaspomínam(e). pekný zvyšok večera.