" Dobré ránko, vstávame..."
Takýto budíček sme počúvali často. Ja a moji traja súrodenci. Každý víkend, ale tento bol niečim výnimočný. Bol deň pred štedrým dňom. Z vyhriatých postelí postupne vstalo štvoro detí a hlasným dupotaním po schodoch zbehlo do kuchyne. Ocko sediac za stolom len očkom spočítal svoje ratolesti, či všetky uposlúchli jeho volanie. Mamka so svojím úsmevom položila na stôl čajník čerstvého mätového čaju a plný tanier pečených chlebov vo vajíčku.
" Dobré ránko prajem ... vyspatí??Takže po raňajkách môžeme ísť, dobre?" stačilo len týchto pár slov, aby sme sa predháňali a čakali, koho si toho roku vyberie ocko za pomocníka. Na hľadanie vianočného stromčeka. Záležalo na dobrom a veľmi, veľmi odddanom pohľade prekypujúcim vernou láskou. V boji o prvenstvo sme nakoniec ostali len ja a sestra Majka. Brat ako správny, nikdy sa neponižujúci chlap vstal od stola s chlebom v ruke a dobrovoľne si zvolil funkciu zásobovača dreva do celej horárne. Staršia sestra Hela uprela oči na mamku a vedela, že niekto musí byť aj pomocníčkou gazdiny. Horáreň je veľká a Hela mala zo všetkého najradšej, keď všetko voňalo čistotou a poriadkom. Ja s Majkou sme jej rozhodne v tom nemienili brániť a tak sme len láskyplne očili na ocka svoje zelenkavé oči a čakali, ktorá to dnes vyhrá. Nakoniec najlepší prosiaci výkon podala Majka. Pre mňa nastali hodiny leštenia všetkých pohárov a celej našej obývačky, kde sme slávili každoročne Vianoce. No zároveň množstvo voľného času, ktorý som samozrejme strávila s naším psom Rexom. Musela som predsa skontrolovať všetky chodníčky v okolí domu, ale aj v širšom okolí... skontrolovať, či všetky chodníčky sú dostatočne dobre odhrnuté od snehu, či vtáčiky majú krmítka plné, či naša mačka Mica má plnú misku mlieka, či ... jednoducho musela som obehať všetko, všetkých, až potom som navstúpila do obývačky. Zasnežená, udýchaná, ale usmiatá a spokojná...
Veľká izba s kachľovou pecou v kúte, veľkým diváňom a fotelkou pri jednej stene. Na opačnom konci pár skríň, v ktorých sa tiež schovávali darčeky od Ježiška. Každý rok som ich vždy dokonale prekutrala, aby som bola v predstihu s prekvapením. Nikdy sa mi nepodarilo v predstihu vedieť, čo mne, alebo iným Ježiško donesie, mal dobrý skrýšu. Najviac času mi však zabralo upratať, naleštiť a pripraviť sekretár, sklený, plný pohárov, čajových šálok, táciek a kníh. Všetko vybrať, všetko vyleštiť a vrátiť spať. Uprostred izby sa rozprestieral mohutný stôl pre šiestich. Od rána sa v obývačke kúrilo, z pece sálalo príjemné teplo a vôňa smrekového dreva. Brat sa mi postaral o muziku, vedel, že samota a ticho Vianociam nesvedčia. Tak som za pomoci útulného tepla z kachľovky a hudby z rádia leštila, utierala a chystala stôl pre šiestich. Pre šiestich obyvateľov veľkej, drevenej horárne. Uprostred hlbokých zasnežených hôr, tam, kde ako sa vraví... líšky dávajú dobrú noc. Z veľkého komína sa valil dym, v izbách boli plné "kastičky dreva", všade bolo teplo a voňavo. Na stole sa objavili mamičkine kokosové rožky s medovníkmi, všetky izby svietili šikovňosťou Helenkiných rúk, na dvore pri drevárni stál vysoký zasnežený smrek, vybratý Majkou a ockom z množstva smrekov v lesoch. Hrdo pripravený zaujať pozíciu najkrajšieho symbolu Vianoc. Večer v horárni zavládla pohoda a pár dobrých ľudí sa zišlo v kuchyni,aby si navzájom susedsky popriali krásne a Bohom požehnané sviatky. Kuchyňou znela vrava, smiech a nad všetkým týmto vianočným svetom tíško padal ľahký sneh a prikrýval obydlia, stromy i celý život v horách pod ľahkú snehovú perinu.
"Dobré ránko, vstávame, však sú tu Vianoce"
Slová, ktoré vystrelili do života na horárni štvoro detí zpod páperovej periny do vianočného dňa. Plného pohody, príprav, vôní a radostného očakávania darčekov. V kuchyni mamka opásaná čistou bielou zásterou, vlasy upravené do slávnostného dňa a jej nežný úsmev. Na peci už bublotala kapustnica, na stole ležali rezne pripravené na večerné opekanie. Uprostred váza s ozdobenou vetvičkou z jedličky,účinkom tepla rozdávala vôňu, ktorá sa nemysliteľne spájala iba s Vianocami. Štyri taniere s malým kúskom vianočky, štyri hrnčeky čaju. Z vedľajšej izbičky z televízora zneli rozprávky, ktoré sa vysielali iba na Vianoce. Popoluška a jej oriešky, Nastenka a jej macocha, ruské kreslené rozprávky plné dobra víťaziaceho nad zlom. Okná zatiahnuté oparom, teplo z pecí zmiešaným s treskúcim mrazom z vonkajšieho sveta.
Z chodby sa ozval buchot, pretože náš symbol vošiel do horárne. Bol to zvuk, ktorým nenávratne začínal Štedrý deň. Spolu s vinšovaním všetkého dobrého vstúpil ocko do obývačky s dvojmetrovým smrekom mokrým od snehu, ktorý striasol akurát zo svojich vetví. S ním vstúpila do obývačky ozdobovacia čata. My tri sestry. Mohutný smrek sa pod našimi rukami v priebehu hodiny stal najkrajšou časťou obývačky. Teplý vzduch z neho odvial smrekovú vôňu a tá sa začala postupne šíriť celou izbou. V peci sa okolo druhej prestalo kúriť, ocko vstúpil do izby s kúskami vetvičiek z jedličky a tie hodil do posledných uhlíkov ohňa. Ihličie z jedličky hlasno zaprašťalo a vzbĺklo. Posledný plameň ohňa vychýchol do izby jedľovú vônu a skončil svoje dnešné poslanie.
Štedrý deň na horárni dýchal nepísanými tradíciami, ktoré sme postupne preberali od rodičov. Pôst od rána sme ako deti trávili von, v hlbokom čerstvom snehu na sánkach. Alebo odhrňaním snehu z chodníkov za veselého vzájomného obhadzovania sa sypkou nádielkou z oblohy. Len občas prešiel okolo nás ocko s náručou dreva do domu. Niekedy sa ušlo z nádielky aj jemu... S pribudajúcim šerom, ktoré prichádzalo do hôr skôr ako na nížine, postaral sa gazda s bratom o statok. V horárni bolo počuť splašené behanie po schodoch, zháňanie sponiek, šiat, topánok, siloniek, pretože štyri ženy v rodine musia byť na večer krásné. Neskôr muži zasadli v bielych košeliach za stôl a zapaľovali sviečky. Posledným úkonom v kuchyni bolo rozhodenie jedľového ihličia na rozpálenú platňu sporáka. Otvorenými dverami sa do celej horárne rozšírila zmiešaná vôňa ihličia a živice. V horárskej rodinke sa oficiálne začal Štedrý večer.
Mamka ponosila na malý stolček všetky jedlá štedrej večere, utrela pot z čela, odpásala svoju bielu zásteru a ako posledná zasadla k štedrovečernému stolu. Ako symbol rodiny zasadla k stolu posledná, no počas celej večere nesmela od stola vstať. Prinášalo to rodine istotu a mama bola predsa zázemie, pokoj, istota v každej rodine. Na obsluhu mala tri šikovné dievky.
Šesť ľudí jednej rodiny zoplo ruky v modlitbu a poďakovalo Bohu za dary, za zdravie, za celý rok života. Spoločne si navzájom riekli prianie šťastných sviatkov a za blikotu ozdobeného dvojmetrového stromčeka začalo sláviť oblátkou, medou a cesnakom sviatok narodenie Ježiša Krista. Z každého jedla štedrej večere sa kúsok nechal na tanieri, taniere ostali v izbe a nikdy sa riad nesmel umyť do budúceho dňa. Aby bolo štedro aj o rok. Zo zvyškov potom gazda navyberal pre každého tvora gazdovského dvora.
Za príjemného tepla, vôňe a pohody, ktorá vládla z tejto časti horárne v Štedrý deň , zneli po večeri často príbehy z ockovej mladosti, či zo spoločných chvíľ rodičov detí, ktoré počúvali a nedočkavo čakali na rozbaľovanie darčekov. Popri zaujímavých, úsmevných aj beťárskych príbehoch sa rozkrojilo štvoro jabĺk, aby bolo jasné, či aj o rok budeme spolu sedieť za týmto stolom. V miske s vodou plávali orechové škrupinky . Za oknami bolo vidieť susedné horárne, osvetlené iba svetlom vyzdobených stromčekov a do neba stúpajúceho dymu z vykúrených obydlí. Každý obyvateľ osady trávil pokojné chvíle tohoto slávnostného večera v kruhu svojej rodiny. V každej rodine žiarila spolu so stromčekom, či sviečkami aj láska a porozumenie. Ako hviezdy na nebi.
" Tak čo, pozrieme sa, čo priniesol Ježiško??:" týmto sa oficiálne ukončila štedrá večera našej rodinky a ja ako najmladšia som s výskotom priskočila k darčekom. Podľa menoviek odovzdala každému, čo mu "ježiško priniesol" a obývačkou znelo šušťanie papiera, ktoré skrývalo velké prekvapenie. Občas to bolo ozajstné veľké prekvapenie, občas len malé doplnenie kozmetiky na poličke, či nových ponožiek do šuplíka. Ale ani malé prekvapenie neubralo na kráse večera, pretože tento večer bol o niečom úplne inom. Nie o veľkosti a hodnote darčekov. Vianoce na horárni bol čarokrásny čas, dni plné vôňí, tepla ľudskej lásky . Ku každému, ku všetkým a s veľkým nádychom úcty.
Neskoro večer, ak rodičia oželeli cestu autom na polnočnú omšu, po zasnežených dolinách do dedinky vzdialenej 15km od horárne, nastal čas uctiť si aj iných , ktorí prispievali k zdárnemu prežitu v hlbokých horách. Ocko ako najstarší gazda pozbieral zvyšky večere do misky, vzal chlieb, soľ a vybral sa do maštale. Nikdy som si to nenechala újsť a len ticho som obdivovala ako dal gazda každému tvorovi z ruky žrať kúsok chleba posypaného soľou a rovnakým dielom rozdelil zvyšky z večere. Každého tvora s láskou potľapkal po chrbte, poškrabkal za ušami a pred odchodom prihodil ešte kúsok slamy pod nohy.
Kráčajúc po zmrznutom snehu sme začuli spievať koledy. Od určitej doby, kedy medzi obyvateľov "vŕška" pribudli susedia z "doliny", bolo tu na každé Vianoce ešte veselšie. Susedmi sa stali ockovi rovesníci z jednej rodnej dediny, spolužiak z lesníckej školy a kamarát z vojenčiny. Spoločne sa pobrali koledovať po okolitých rodinách a zvyčajne sa koledovanie skončilo u jedného z nich. Čo všetko si tí naši rodičia spoločne vykoledovali neviem, nikdy som nevydržala s nimi držať krok. V spievaní!! Po tretej horárni ma zmohol zaslúžený sviatočný spánok vo vyhriatej izbičke na poschodí drevenej horárne, pokrytej vrstvou snehu. V izbičke, kde cez okno nazeral veľký mesiac a ako dobrý opatrovník posvietil aj na cestu do sna. Do snovej rozprávky o daľšom živote na horárni.
Kde bolo, tam bolo... aj na horárni, uprostred hlbokých hôr v zasneženej rozprávkovej krajine žili, boli a po dvadsaťtri rokov oslavovali Vianoce svojimi zvykmi členovia jednej horárskej rodinky. Najstarší odovzdávali potomkom zvyky, lásku a dali možnosť spoznať, že v rozprávkach je pravda pravdúca a dobro vždy zvíťazí nad zlom. V živote, aj v srdci.
Týmto Vám všetkým prajem krásne, láskyplné a Bohom požehnané sviatky. Aby ste mali vždy štedrosti a hojnosti i na stole i v srdci. Aby ste sviatky pokoja a mieru naplnili až po okraj dobrom a pohodou. Všade, vždy a pre každého...
Komentáre
ako naposledy, vik?
Bv
Taketo vianoce
Nadhera Viky!
STASTNE A VESELE ZELAM
Always
Krásne si to spísmenkovala...
Prajem krásne sviatky Viki :-)
Viki nádherná spomienka na Vianoce
Len v spomienkach našich...
.
Viki...
Nehanbim sa za slzy,vsetko sa mi premietalo pred ocami, vsetko som videla a bolo mi aspon na chvilku ...nast...dakujem...
Šťastné a veselé,
aj ja tebe aj tvojej rodinke prajem prekrásne požehnané vianočné sviatky, zdravie, šťastie, porozumenie a hojnosť všetkého, pá, poli
:-)
Pekné a spokojné sviatky:-)
jj, toto si odkladám
eeeej..ci bisťu...večer bude krásne čítaníčko..
Vikinečko..tebe aj tvojej rodine prajem zdravia, šťastia hodiny, v kruhu celej rodiny.. Nech čaro Vianoc pretrváva..aj v Novom roku..:)))
mám ťa rada.. dúfam,že to vieš..
RUsalka
Believerko
sygoník
Hanka
Poli
snežka
Matahari
VIKI
aj Tebe a Tvojej rodinke prajem pokoj , lásku , rodinné zázemie a veľa veľa zdravia .
Ell..
Viem... a ja tiež... a veľmi si to vážim:)
Topas ahojky!!!
Prajem Ti príjemné prežitie sviatkov, veľa smiechu, dobrých ľudí a pohodu a porozumenie. Ja díky...
Viki, ďakujem
M.CH.H.N.Y
Áno, slzy aj mne tečú...
Vikina...
Pekné sviatky ti prajem, poriadne sa naplň pokojom... (-:
Teide
alebo po susedky..."same to you"... aneb... "B. F. et J. N. A." :-)
Macko
Lasky
áno..túžim..
nech robím čo robím, dnešné vianoce sa ani zďaleka nepodobajú vtedajším..a je mi z toho smutno...
ale.. niečo v tento štedry večer urobim.. nahrajeme poriadne liatinove koleso na sporaku..a hodim naň jedľovú halúlzku... :)))
a tak budeš s nami... aspon v mojich myšlienkach..:))
veľmi pekný príbeh
Vikinka prajem vždy len to dobré do budúcna
usmievaj sa :)
Ellinka
Olinka..
Milá Viky...
Martuška
( na uchovanie už potrebujem papier a pero, občas Ginko , ale niečo také sa nezabúda:))))) Pá.
viki, prekrásne...
dakujem za krásne sviatočné chvíle pri takomto čítaní a želám nádherné vianočné pokojné dni...