Uletený a bývalý piatok
2. pokračovanie túlavých topánok priateliek v Bruseli
Prišli, videli a odišli.
Štyri dni u nás doma.... 1. časť.
Dnes mám veľkú radosť
Prišla mi moja prvá návšteva. Som šťastná, že im môžem ukázať môj svet.
Pre všetkých, ktorí ma
je tu dalšia časť mojej knihy. Na pár dní zhasnem ...ale neradujte sa, mňa sa nezbavíte...Príjemné dni!
Halušky
mali sme ekšn..v európskej škole...piatok a sobota...celý deň!
Moje prianie
vraví sa, že ľudia narodení v máji sú šťastenou samou...
Ako sa vám páči??
Je to úryvok z knihy, ktorú neviem dopísať...nepýtajte sa prečo, odpoveď by bola plná sĺz... Vraví sa, že napriek tomu, že človek stárne, spomienky sa stávajú mladšími a mladšími.. a takéto sú tie moje....
že ďakujem..
jednej osobe, za to, že ma dokopala...
Ca va??
Tak mi treba, ked na starosť osprostievam....
Veverička
to som ja....bola som ...
máj, máj, máj
zelený...a zabudnutý..Spomeniete si??
Milujem...
každý voľný deň...obzvlášť ak padne na pracovný deň...
Akákoľvek...ale jediná...
Nostalgie u mňa nikdy nie je dosť...
Poraďte!!!
Neznace jak še tam ruca dvojka...???
šlapem...
nebojte, nie som žiadna "ľahko zárobková"...vysvetlím...
Z uličky...
Z tej inej ...mojej, no zároveň cudzej...
Spojenie...
Prajem všetkým krásnu nedeľu...spojila som dva kábliky, rovnakej farby...podotýkam....tak verím, že spojenie nastane...alebo skrat?? Aj jedno , aj druhé je znamenie, že niečo funguje.