vikina

Pred dobrou hodinou som sa vrátila z franiny... počkať, ešte rozdychávam...nie nabraté vedomosti (o tých nemôže byť ani reč)... ale tie nervy z  "ľudí domácich"...Nikdy som nebola  a nebudem priebojný typ, ale čo je veľa , to je veľa...na  moje staré mozgové bunky si kladiem starosti, ktoré môjmu veku už asi nezodpovadajú...takže - tak mi treba!

Nie dosť, že som sa dala mojím vnútrom prehovoriť a urobila si vodičák v  "pokročilom veku "..(.furt čakáte, že Vám prezradím koľko  mám rokov, čo???)...nič nebude, žena o veku nehovorí....Odbočila som. Vodičák! Keď som si sadla do lavíc medzi  18- ročných , hneď na prvej hodine teórie si ma pomýlili s učiteľkou...no ja som bola jednou z nich...Ani učiteľ jazdy neveril vlastným očiam  a keďže odjakživa neveril, že aj  žena  dokáže šoférovať...mala som pestré prvé jazdy...Ale tak mi treba... Presvedčiť niekoho, že som schopná.... no proste mám vodičák ľavou zadnou..nešoferujem ! Hlavne nie tu v Bruseli! To by bol návod : "ako sa zbaviť manželky"... ináč ženy , ktoré stláčajú plyn a brzdu (automatika) v autách na bruselských cestách si nezaslúžia , aby som ich nazvala VODIČKAMI...robia všetko iné, len nie šoférujú...okrem iných detailov!!!

Takže Brusel...žijem tu a ak Boh dá ..ešte budem pár rokov...tak reku, ak im má človek rozumieť, poď moja krásna, naučíš sa francúzsky... Nemôžem povedať, jedna časť obyvateľstva je geniálna, ovládajú štyri jazyky ako svoje rodné...však sme v strede EÚ, nie?!?! Druhá polovica iba francúzsky a ja mám to "šťastie", že žijem medzi nimi...zase som na moje rozhegané mozgové bunky našila fajn búdu...Sedem mesiacom chodím s francúzštinou v ruke, po autobusoch, v metre...a aj spávať! No a tretí mesiac, čo som "šturila dôveru" do jednej staršej učiteľky na kurze...reku nech to viem "po profesionálsky", nie??... Začiatky boli dobré (však som zmákla samouka)...ale od hodiny na hodinu sa mi zaťažieva  hlava, čo Ty odo mňa vlastne chceš, dievča moje??? Častejšie a častejšie si zabúdam zavrieť  ústa pri vysvetľovaní, na papieri, s ktorým pracujeme nespoznávam tretinu slov.. a ona furtom len Ca va??? Compre ca va???...Nie, nie a nie...ca va!!! Však mojím najsamlepším kamarátom sa stáva slovník a  nie moja učiteľka...tá prehodila výhybku na rečovo zdatných...takže moja zlosť:::: zapísala som sa  na totálnych "debutant"...začiatočník!!! Robila som sa, že neviem ani pozdraviť...však dostala si svoje eurá...nauč ma, ako malé decko...HOHOHO!

Po pár hodinách zistila ( a ja tiež), že v triede sme 4 začiatočníci, čo stále pozeráme ako puk... a ostatok (das 25 ľudí), má za sebou  2-3 roky francúzštiny, alebo pár kurzov...Španieli mi pijú krv...aj Dracula je oproti nim šuvix...melú jedna radosť...a že vraj začiatočníci!!!  Čo si  triedu pomýlili a nemá im to kto povedať??? Takže sa naša madam s nami  "retard"...nebaví a ani nereaguje na (hlavne moje) "ne ca va..ne comprede pas ca va..." však mi to reku vysvetlí, aby to aj Slovák pochopil, nie!!! Nič a nič a ideme ďalej...ja čoraz častejšie zabúdam zatvárať od úžasu ústa...kedže sme ešte neprebrali ani slovesá, ale v texte už pracujeme s budúcim časom!!! Všetko poznám..rýchlo počítať do 1000 ako oči...oblečenie, telo, visage, len  si ani za pána beka neviem súvisle vypýtať v obchode čo chcem! ...Tak mi treba...načo som sa na staré kolená dala na francúzštinu!!!! Ešteže chodím z kurzu domov pešo, prevetrám sa, vyfučím nervnú paru a poviem si::: A vydržím, aj keby zhnité eurá padali!!!  Vydržím to ..aj tie denné nervy na cestách v aute pri mojom hrešiacom manželovi na adresu "savákov"...všetko vydržím, lebo nikdy neviem, čo ešte príde!!!  A tak si veľmi vážim slovenčinu, že mi nič iné neprichádza na um...iba DOBRÚ NOC SLOVÁCI...!!!! ( ale ináč mi je špicovo).