vikina

Piatok. Zase prší a slnko odmieta moje prosby, moje sľuby , moje podlizovanie. Fajn, dáme kávu, čajík, ranný pokec pri raňajkách. Vyzbrojené silou ducha, že dnes pochodíme mesto krížom krážom, vyzbrojené nepremokavými vetrovkami, vyrážame do nákupného centra najbližšie k nášmu bydlisku.. a prší!

Po 10 minútach sa nad nami pán dažďa zľutoval a prestáva pršať akurát, keď  vchádzame do obchodov. Pozor ženy na nákupoch! Takže ako správne ženské prekutreme všetko, čo obchod ponúka, dámske, pánske, detské, bižutériu a výklady, ktoré len pri pohľade na cenovky zoštíhlia bankové konto.

Von sa rozjasnilo a ja som zahlásila odchod do centra. Čaká nás prehliadka starého centra, na tú som sa obzvlášť tešila.

 

 

     Zastávka metra číslo jedna: „Schuman“,  jeho námestie, obklopené rušnou premávkou a  všetky európske inštitúcie na "dosah ruky"...európska komisia, európska rada oproti, ďaľšie dve budovy patriace ku komisii, náhliaci sa vyoblekovaní muži a  vykostýmkované ženy...(proste pracujúci europoslanci).

 

Myslím, že zo všetkého ich najviac v ten deň bolel krk (toľko vývratov a otočiek naraz!).

 

Návrat do Schumanovho parku, ktorý svojou rozlohou konkuruje aj miestnemu letisku, príjemné zákutia s lavičkami ponúkajúce oddych. Nad všetkým z výšky dozerá oblúkovitá rozsiahla stavba s vzprierajúcim sa konským záprahom a budovy skrývajúce múzeá belgických dejín.  

 

Mali sme dokonca dobrovoľnú zástavka v leteckom múzeu. (To som fakt nemala v pláne!)

 

Pekná prechádzka!! Lenže moje dve cestovateľky nevedeli, že sme iba na začiatku prehliadky!... 

 

 

Peší návrat k metru, vyhrýzajúc sladké kolieska z balíčka keksov ... 

 

 

   Zastávka metra číslo dve: Centrum...tam čakal majestátny kostol svätého Michala...jeden z najkrajších kostolov, ktoré otvárajú prehliadku starého centra. Domáci ho nazývajú "malý Notre Dame".

 Zastavíte sa v ňom aj keď to neplánujete, vôjdete doň, aj keď nie ste ortodoxným kresťanom, dýchne na Vás krása architektúry, či energia kostola.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sadnete si a vnímate silu stavby uprostred sveta, ktorý nepatrí len tím, čo uznávajú Boha, patrí všetkým, ktorí sa potrebujú  na chvíľu ponoriť do svojho vnútra,  nájsť odpoveď na otázky svojho srdca...či jednoducho tíško venovať svoju vlastnú modlitbu niekomu, koho milujú, koho stratili. Obdivovať všetko, čo stvorili ľudské ruky...

 

 

ak náhodou prídete... vôjdite tam.

 

My sme tam v tichu a v plnej návštevnosti ľudí rôznym národností a vierovyznaní strávili hodnú chviľu...tam sme si boli všetci rovní...

 

 

 

 

 

 

Odchádzame  ďalej a čaká nás ...zlatá ulička (názov vznikol na základe hesla: bankové kontá, traste sa!)...Ulička plná výkladov, obchody s rôznym tovarom lákajú aspoň nazrieť, a ak máte "nato", aj nakúpiť, či posadiť sa na kávu, pivečko, či jedlo omamujúcich vôní. Celá je pod sklenenou kupolou, je tu pohoda za akéhokoľvek počasia...

Škoda, my iba prechádzame...

 

Vychádzajúc z nej, vošli sme do obchodnej uličky plnej lákavých suvenírov, sladkých bruselských slávnych cukroviniek (jasné, že sme neodolali!) a vstúpili na hlavné námestie Grand place...

Obrovský priestor obklopený mohutnou, nádhernou architektonickou dokonalosťou ...Z každej strany významná starobylá budova, ponúka hľadanie významu  a charakteru, čo tým chcel  staviteľ povedať...Na tomto námestí sa konajú všetky veľké udalosti Bruselu, napr: jeseň patrí kvetinovému kobercu (celé námestie vyložené státisicami kvetov rôzneho druhu)...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Odchádzajúc z námestia, upozornila som moje dve žienky na sochu „šťastia“, ktorá je "vložená" do steny a dotykmi na body v správnom poradí, vyriekajúc v mysli svoje prosby...mali by sa prosby splniť !!(mne sa zatiaľ plnia)...

Prejdeme obchodným korzom  a na konci, za rohom objavíme sošku zvanú  „cikajúci chlapček“.

 

(Postupujeme, postupujeme ...ku kráľovskému palácu)

Cestou tam, fotíme ako divé...socha kráľa Leopolda na koni (aj s unaveným holubom, ktorí nemienil odletieť z hlavy vládcu, ani po silných tliesknutiach, či hlasnej zábave partie pod sochou)...stúpali sme po schodoch a obzretie späť na Grand place nám poskytol takýto pohľad:

 

 

 

 

Malá oddychovka pri fontáne padla vhod.  

 

 

Baby už začali po mne hádzať vraživé pohľady, aj keď zážitky to prekonávali, no túžba po sedačke a plánovanej zeleninovej večeri bola momentálne najsilnejšia zo všetkých pudov. Stalo sa.

Unavené do úmoru, nafotených 187 fotiek...v nohách pekných pár kilákov a suchá slina v ústach... 

Na dnes stačí, čo myslíte??

Dobrá spoločná večera s pohárikom drinku, sucho v ústach je zaliaté a mne odpustené. Dúfajúc,  že spánok všetko dá do normálnych koľají, každý z nás zaspával "spánkom spravodlivých"...takže sladkú  dobrú noc!

(ak Vás to zaujalo...v sobotu bolo rozbúrené more...)

Ďakujem, že ste prišli na koniec a prajem pekný víkend!