vikina

...akože by som Vám zakývala na pozdrav, no od samej "zasobovačky" som nevládna...(zima príde, nie?)

...už som spomínala, že som sa "pritrafila do rodiny horára"....tak čo čert nechcel..od malička som pravidelne napádala v mesiacoch september , október  stromy zvané Lieska obyčajná...v okamihu, keď orešnica zakrákala vedela som, že "sezona začala"... tresla školskú tašku do kúta, kde ju nebolo vidieť do budúceho rána aj s úlohami...a poď ho na lieskovce. Vo vrecku zašušťala igelitka a za mnou len "dym a čára".... Dovtedy som okupovala okolité krehké kriaky s orechami na koncoch, kým nebola igelitka plná!

Na  našom dvore, na kamennej studni robila do noci bordel..ako správna orešnica...to je všetko ona na vine!! Ospravedlňujúce slová na zabohovanie ocka, keď  videl tú spúsť uprostred dvora! A takto vzniklo moje druhé (alebo tretie?!?) meno VEVERIČKA...roky rokúce som bola pod týmto oslovením známe celému osadenstvu našej osade v údolí Čierny Váh. (už viete odkiaľ som ...sakra!)

Ale najväčší háčik lapený do mojej gebule je::: Furtom sa vravelo, a všade som čítala (už keď som sa to naučila)...že orechy sú veľmi dobré na mozog a na bunky, ktoré majú na starosti pamätováka....Dokelu, neviete, kde som dala mobil a ani za pána jána si neviem spomenúť, jak sa volá ten pán, čo má kľúče od nášho bytu a každé ráno sa ma zľakne v posteli...?!?!?

Odchádzam ...nahazujem spiatočku, bo  ktosi múdry zase napísal, že keď si nevieš spomenúť, máš sa vrátiť po "stopách".... bodaj to, kto zase poutieral moje  včerajšie stopy?????