Bývame na našej ulici krátko, niekedy sa mi zdá, že som tu doma..niekedy je mi cudzia tak ako všetko navôkol... Bývam teraz v centre európskeho "diana"...aj keď dosť ďaleko od toho, aby som ovplyvnila tento "chod"(preveľká škoda...),ale prekvapilo ma však príjemne, akým spôsobom sa tu býva. Nenájdete tu sídliská, nenájdete tu vysoké betónové múry okolo domov, víl, alebo kaštielov....všetky tieto ochranné prvky tvorí nízky živý plot, alebo kvety. Ulice sú pretkané trávnikmi plnými rôznofarebne zladených kvetov...a čo je pre mňa záhadou, používajú na to lesné kvety... Nikdy by som neverila, ako sa dá z "obyčajných" nezábudiek a sirôtok utvoriť námestie. Áno...nájdete tu aj šlachtené tulipány (však sme blízko pri Holandsku)...aj ruže, zvláštnosťou nie sú ani lúčne zvončeky....Sorry chlapi, možno Vám táto moja opisnosť nič nevraví, lež moje ženské oči...no čo už...vykolem ich?!?
Tichá, dlhá, zo zákutiami...také je každá druhá ...ulica. (na čo myslíš??) ...Ja mám šťastie, pretože to ticho pochádza z blízkeho parku, kde sa v dobe mojej rannej kávy predbiehajú v trilkovaní slávik a pinka...(do toho zadrísta niečo drozd)... Najblížší obytný dom, nanajvýš ak 5 poschodový...z tehál... skoro ako starobylé vidiecké Anglicko (už len kone chýbajú, kráv je tu habadej)... máme v rozpätí 100 m ( do kelu, ani do taniera si nevidíme...) Ulice lemujú odparkované autíčka, ako poslušná stráž ...(škoda len, že sa aj tak vykrádajú). Strihané stromy, živé ploty, ktorým tvary určoval snáď sám bohém...a domček pritisnutý k domčeku, ako najlepší priatelia v dobrom aj zlom...Odkedy sme sem prišli, nebojím sa Zitky - obezitky....mesto je kopcovité, hore - dolu, hore briežkom, dolu briežkom ( ja sprostá, načo chodím pešo ...poviete si !) Bez toho pešieho turizmu by som však nevidela tú krásu a pokoj, ktorý v uličkách vládne. Všetko pekné až po okraj centra...tam si už príde na svoje historici a vymetači obchodov. Ja to nemusím. To je len jedna časť...
Poviete si, pekný život... na takýchto uliciach sa človek nemusí báť..hop, hop,...neoporúčam vystrkovať hlavu v prítmi a nehovoriť cudzou, poprípade rodnou rečou... a keď sa už tá krása ulíc schová pod rúško tmy....nakrajší pohľad na tiché...dlhé ulice...zo zákutiami...malými námestíčkami plných kvetov je z veľkého balkóna a za zamknutými dverami. Môj pocit. Moje dojmy...Som tu krátko... Zodpovednosť?? Strach??? ...všetko je krásne, kým cítim blízkosť a istotu svetla, dňa...ale žiť sa tu dá. Však žijem, nie?
Komentáre
.