vikina

Je to iba obyčajné slovo..ale koľko významom môže mať...som zažila na vlastnej koži. Mojím terajším povolaním, ak sa to dá tak nazvať...je full servis pre moje deti v cudzine. Som tak povediac pani domáca  a aj aupair v 1...aj keď by som sa mala hanbiť za toto posledné slovo...predsa len  sú to moje vlastné deti. A ja ich milujem.

Využívam ešte celkom dobrú kondíciu svojho stárnuceho (pomaly a isto) tela, a do školy, kde  momentálne chodia  naše deti, chodím pešo bruselskými uličkami, krížom cez pol mesta...však čo?? Času mám toľko, koľko si ho naplánujem...počasie mi praje a slnko celú cestu svieti do očí, takže sa  cítim ako pri výsluchu..(s čím nemám skúsenosť)... ! Od baráku nahodím svoj  rázny krok, úsmev, ktorý sa podobá autistovi a mám pred sebou dobrých 5 kilákov.

Niekedy v jeseni, keď som túto trasu objavila a  zistila, že mi to celkom prevetrá hlavu...kráčala som  v ústrety môjmu angličtinou zničenému synovi, aby som ho konečne oslobodila z pod pazúrov školy ... zrazu telefón...a cvrndží a vrieska...no dobre, dobre, však dať dolu ruksačik, vyhrabať Ťa z neho ...chvíľu trvá, nie??? našťastie...trpezlivosť môjho manžela nemá hraníc a tak "držal" a vydržal...:" Ahoj, čo  potrebuješ moje?? (o takomto čase)..."on.: " Ahoj, čo robíš??...a ja (priamo od huby)::Šlapem...áááá...To som "vybrechla" ako mi slina na jazyk priniesla...však čo iné som mala povedať... nahodený krok, dych už pravidelný, kopec predo mnou...On: "kde a za koľko???...Poznáte "hurónsky smiech"???

Keby sme sa nepoznali s manželom 20 rokov, keby nebolo naše spolužitie pretkané smiechom a humorom, myslím, že by som  sa urazila a on tiež, keďže som "šlapala" za bieleho dňa...Ale zasmiali sme sa do chuti a odvtedy nechodím., ale pravidelne šlapem a šlapem...Do kelu... len nič za to nejako nebehlo na účet!!! a šlapať pri  peknom počasí budem celú jar a kus leta...a jeseň...