vikina

Kopla ma... do lýtka, kým som chystala obed. Ale čakanie na 6 hodinovú pauzu ma priviedlo k večeri. Tak dobrú chuť...

Bolo to dávno, mala som 19násť a bola som stále sama...Tak ma občas múza kopla, ale aj tá bola vtedy mladá a sprostá. Preto sa kľudne zasmejte, ak Vám to príde vhod...

... povedala si malá pionierka , keď otvárala bránku na dvore. Po toľkých kilometroch najkrajší pocit.

ale nerobme ich do plota. Nie je diera ako diera. Nie na každú sa nájde záplata.

jednoducho bez slova...aj keď mne sa huba nikdy nezavrie...

Je po ňom. Po predchádzajúcom predĺženom víkende a ja nemám preňho názov! Vyšumel mi z hlavy, ako všetky starosti. Ale fotky ostali...

Oslovenie cez jednu neznámu...

...neriaďte sa menom, ani dátumom, ak láske rozkazujte vlastným rozumom.

...a predjarné zlodejstvo na voľnej nohe.

Tak si dáme pešiu túru zákutiami, zákrutami a rovinkami k domovu...

až k jarnej láske. Láske k jari, či k ľudskej láske?

Trošku sa tu v posledných dňoch rôznym spôsobom spomienkuje. Pridám sa a vrátim sa . Môj časovrat som otočila veľakrát...do minulého storočia.

Všetkých, čo sa dobre napapkali, pozývam na prechádzku.

Len pár slov a pekný víkend.

Je aj dnes..ešte do nedele. Dnes si pofantazírujeme.

Tak dnes, kým sme pri sile...na začiatok naštartujme najkrajšie stroje.

Pozvánka na malú prehliadku. Jedenásť dní "erdžania" konských síl pod kapotou v bruselskom EXPO.

So mnou je neradno si zahrávať, ani lietať..ani snívať.

Len jedna oprášená spomienka.

Niečo na zamyslenie, alebo podobná rozprávka o káve a nás.