S mojim prestupom na vyššiu školu (cháp 2. stupeň ZŠ ), som spoznala množstvo nových ľudí. Nových spolužiakov, ale aj nový vyučovací systém. Zrazu ma každú hodinu učila iná učiteľka, učiteľ a stále sme sa niekde presúvali na telesnú, alebo na pracovné vyučovanie. A tých povinností koľko sme dostali na hlavu!!!
Samý Lenin! Učiť sa, učiť sa, učiť sa!!....Vraveli to všetci zo zborovne a dokonca som to pravidelne počúvala aj doma od rodičov! Aj z tých plagátov!!!.. Tak a ostatné je potom kde? Radosť z detstva?? Ešte šťastie, že čím sme boli mladší, tým nám tieto slová rýchlejšie vypršali z hlavy.
Hneď ako som hodila doma školskú tašku do kúta, najviac ma zaujímali naše malé mačky a potom pes. Malého kopova menom Rexo som si vyžobronila od ocka s prísľubom „za dobré známky“. Hrávali sme sa až do tmy, kým neprišiel domov z práce ocko a „nezrušil“ nás. Začali sa spoločne plniť funkcie okolo domu. Brat narúbať drevo, sestra Hela večera a poriadok, no a ja s Majkou okolo statku, A večer hádka. Kto tú našu „plnomliečnú“ kravu Jahodu podojí? Stalo sa, že sme sa nemuseli ani hádať. Mama už sedela „pod“ Jahodou a dojené mlieko cvŕkalo do šechtára jej šikovnými rukami. Nečudo, že sa mi stále len o kravách sníva...!
Raz za polrok nastal čas, keď sme priniesli domov pozvánku na rodičovské združenie. Sestra Majka, spolubojovníčka z rovnakej ZŠ, nikdy nenástojila na účasti rodičov tak ako ja. Pre mňa sa s novou školou stala „súdružka“ učiteľka malým Bohom a čo povedala, to muselo byť! Nebývalo to iba v deň rodičovského stretnutia , vtedy ZRPŠ. Združenie rodičov a priateľov školy! Dodnes nepochopím, ako môže byť rodič aj priateľom školy. Kto by už sa už rád priatelil s povinnosťami. Alebo s karhaním svojho dieťaťa...?!? Vtedy ním bol každý. Povinne. Dnes už viem, prečo aj priateľov? Lebo tam raz pustili aj môjho brata. A on rodičom ešte zďaleka nebol, tobôž nie mojim. Bol len mojim bratom, iba zástupcom. Takže to mohli zmeniť na Združenie rodičov a bratov školákov...ZRBŠ! No dodnes nič nezmenili, radšej zrušili. Ja som dnes rodič, nikto ma však na žiadne ZRPŠ nepozve! Pozastupovala by som aj rodičov susedovým deťom...
Iné kafe prišlo s dátumom pionierskej schôdzky!!! Uprostred kuchyne som svojimi chudými nôžkami dupkala o zem...Ja som chcela byť pionierkou a chcela a chcela.!! Však som sa ňou napokon aj stala a môj hrdý sľub, zložený a prisahaný pri Pomníku hrdinov : „Buď pripravený, vždy pripravený!“ som dodržiavala všade, kde sa dalo. Ešte aj doma som všetkých napomínala ako správna pionierka, čo sa smie a čo nie. Tých „nesmieš“ bolo vtedy viac aj bez mojej prísahy, ale ja som to doma vždy zdupľovala. Bola som dobrá pionierka. Sama sebe som však dovolila viac...
Takže pionierska schôdzka! Vždy sa konala v poobedných hodinách a niekedy aj v čase, keď náš posledný a jediný autobus do hlbokých hôr bol už na ceste domov.... V podvečer milovanej schôdzky som sa postavila doprostred kuchyne, založila ruky vbok a nahlásila som povinnú svoju účasť!!...Ináč sa svet zrúti! Ocko v takýto večerný čas väčšinou spokojne jedol večeru a zapíjal ju teplým nadojeným mliekom. Ledva zdvihol oči od rozčítaných novín, ticho súhlasne zahmkal. Neuvedomoval si zodpovednosť, ktorú som svojim sľubom vzala na plecia, pretože už za tie roky poznal moje výmysly a tak neveril vlastným očiam na druhy deň...Jeho najmenšie dieťa ostalo v škole na pionierskej schôdzke! Bez autobusového spojenia s domovom. Bez nejakého dnešného životne dôležitého mobilu. Ostalo na vlastnú zodpovednosť. Ale ako správna pionierka som ju mala obrovskú. Len pre pár „leninských a marxistických“ zásad správneho pioniera.
Že ma nedoviezol domov ani posledný bus, zistil až pri návrate do horárne. Keď jeho volania nikto s mojim menom neopätoval! Ja som bola možno v tej chvíli najšťastnejšia pionierka, ktorá visela na perách svojej „súdružky pionierskej vedúcej“ a hltala každé jej slovo s vnútorným presvedčením, že toto je to „makové“, ktoré chcem pre svoj budúci život. Takto, presne takto sa chcem správať. Nepýtajte sa ma dnes, podľa čoho sa správam?! Lenin ani Marx s tým nemajú nič spoločné!!! Priznávam, a to otvorene, že realita zodpovednosti nad vlastným životom poslušnej pionierky mi dochádzala až vo chvíli, keď som vystúpila v Kráľovej Lehote z autobusu. Posledná možná stanica. Potom už mi išiel iba pešobus... a predo mnou ešte 15 kilometrov k teplému domovu. Vtedy mi bolo už naozaj horúco..priam mi priháralo.
Aká bola pešia túra malej krehkej piatačky – pionierky cez hory a doliny...to bude nabudúce.
Komentáre
To je všetko a jediné čo dnes môžem...
Pekný večer Viky. Čítať detailnejšie budem zajtra. Teším sa aj na reakcie ostatných. Spomienky sú pekné... keď sú pekné :-))))))
Viky, tu ,,plnomliečnu " kravu Jahodu Ti normálka závidím...
martuška
Zuzka
Teším sa na pokračovanie :-)
Ale čoby! Čo je v spomienkach, akoby bolo naozaj!
A mojej rozprávkovej chalúpke sa tá tvoja straaaaaaaašne páči. Dokonca rozmýšľa o tom, či nie sú z nejakého blízkeho príbuzenstva!
Rusalka
Zuzka
Funkciu virtuálnej sestričky s radosťou prijímam.
ach, Vikinecka, pises putavo, len...
nedokazem sa usmievat, ked si predstavim strach a dlhu cestu, co to dievcatko ma pred sebou...
A ja si predstavujem, aká je Viky v pionierskej šatkke
Hanka
Zuzka
už som doma
Takže,Buď pripravený .
Altánek
krasne spomienky
pred 2 rokmi som organizovala
oki vikina,po dohode s kolegom klonológom
muffinka
Hanka
mozne to je:))
Altánek
zaspievajme si:)
kol hrdla nam ako plamen pionierska satka svieti:)
lalalala....
teda, Viki...:)
A ja že čože, ozvena?
Dievčence..
Viky, niečo na zadupkanie...
cingilingi bom,
rada by jen vinečka,
cingli lingi bom...
dobru noc...
spievajte si a ja idem do rise snov, uz mi treba posnivat...krasne snicky aj vam:)
Hanka, pá... zajtra to dospievame!
Ty, Viky, moja rozprávkova chalúpka si spomenula,
že stará mať tvojej chalúpky bola jej rodná sesternica.
A keď im robili základy, vraj im do nich zakopali storočnú borovičku.
Mali by sme ten poklad nájsť
hanka
Zuzka,
naše chalúpky sú naisto z jednej krvi... starú mať, čo sedávala na priedomí s Tvojou si pamätám..a to už je nejakých pár strigonských rokov:))) a tá borovička...ja keď priletím do rodného ..po pamäti (slonej), či po pachu ..no nájdem a zaspievame si:
Výdala mamička,
najstaršiu dcerušku, vyyydaláá ju do sveta,
keď ju vydavála, tak jej povedala,
nechodievam viac ku mne...
Ale aj prídem...lebo tiež ma brlôžtek volá... zajtra ťažký deň...:))) prajem to, čo je u Teba v chalúpke. Polomacko brumčí...
Tak pozdrav Polomacka, že aj jemu prajem dobrú noc.
Pá.
Zajtra to dospievame.
vik
fuuuu...Vikiii....máš môj neskonaly obdiv..)))
Pionieri? To bolo niečo..
mal som rad hru
sakra..som si spomenula,ako som bola zvolená do skupinovej rady..)))
:))
bratislavitae
jéééžiš ... preskočil som diskusiu a som ...
KameliaB
tak som si musela nájsť iné... "Prisahaj na svoj mobil, že neklameš!:))
Ale boli to časy krásne na spomienky....Udržujte si s kámošmi stále ten pioniersky oheň..:)
TP
Ell...
písmenko
slovo vnadidlo .... :)))
vnadidlo
Vikina..
pirátka
Viky...