Takto sa u nás končia prázdniny. Výletom. Predlženým víkendom niekde v parku. Však čo by nie, prázdniny mali nielen deti, ale aj ten štetinatý, či radšej štetinatá. Od piatku čušala za dverami v kúte a zdúvala sa. Tak som jej podpísala dovolenku a .. na, spi! Driemala, občas sa pretiahla, aby ju jediná kostrč nebolela a znovu drichmala. Od piatku do piatku. Prázdniny a dovolenka ako má byť. Začula ale potvora, že sa chystáme na výlet, tak začala po kuchyni podskakovať „aj ja, aj ja“...No zabijete ju?? Však ako by sa dalo aj metlisko, moje milované Nimbusisko zabiť?! Zbalili sme si pár švestiek spolu s ňou a hajde ...ako sa u nás doma vravievalo „do hôr“. Do Sunparku , sto kilákov od Bruselu.
Hory tu síce nenájdete, ako sme doma na Slovači zvyknutí, ale krása je tu naokolo veľká a lákavá. Prehovárať nás nebolo treba, vedeli sme kam ideme a čo tam máme. Objednaný domčúrik v borovicovom lese. Domčúrikov plný les. Uprostred lesa a domčúrikov jazero s obrovskou ligotavou hladinou, plnou všelijakých kvakavých a krákavých operencov. A hneď pri ňom, aby civilizovaní a rozmaznaní ľudia nepovedali...aj veľký objekt, ktorý pod svoju presklenou, ihlanovitou strechou skrýval kadečo. Od samoobsluhy, cez aquapark, pizzerie a reštaurácie, detský svet, až po športoviská. V čase i nečase sa tam môžete vyblázniť ...skoro ako my. Každý si tam prišiel na svoje. Aj hobby, aj náladu, aj oddych. Nikdy sa tam nenudíme, jedine, žeby sme tu nudu vyhľadávali úmyselne.
My sme však mali iné úmysly a vopred premyslené. Z každého rožka troška, predsa len po pracovnom týždni chceli naši chlapi aj zaslúžený oddych. Ale oddychujte, keď Vám na krk dýcha lietania chtivá žena s Nimbusom. So mnou to nie je jednoduché, povedali by deti...a manžel by len taktne prikývol. Ja sa len priblížim k prírode a už má po boku Nimbus i moje deti. Ešte že môj manžel so mnou rád lieta. Nimbus už dávno prestal žiarliť, že sme trojka. V trojke, občas s deťmi v päťke nám to celkom ide. Po horách, aj popri jazere, v celkom dobrom lietavom tempe.
Tak sme šťastne dorazili vďaka Mondáčikovi a Nimbus ako prvý vybehol, že sa preletí po okolí. Poviem Vám ( kým lieta)... keď mu raz slnko posvieti na ten jeho štetinatý mozog...niet s ním rady!!. Americká NASA by mu rýchlosť závidela:)
Vybaliť, ubytovať, niečo na zahriatie a na „uvítanou“... A kým slnko obzor hladilo, chlapi odbehli ponaháňať loptu. Futbalovú. Bolo ich akurát, tak my ženy sme nelenili...poď ho obchody presnoriť. Tento krát sme dostali chatku neuveriteľne blízko. Pri centre diania, aj jazera. Tak povediac na jeden skok. Skákali sme sem tam, do obchodov aj k jazeru, pravidelnejšie ako Nimbus okolo hrajúcich chlapov a detí. Samí čistokrvní chlapi, len jedna štetinatá, čo sa na rozhodcu hrala.
Slnko zapadlo a nás všetkých do chatočky zatiahlo. Zima prituhla ako sa na správny február patrí, tak sme zatopili. Tekutým palivom. Aby nám bolo aj okolo huby teplo, rečové znalosti a svaly sme trénovali do hlbokého nového dňa. Ale nový deň bol priam odmenou. Za to, že sme prišli, že sme sa nezľakli zimy, februára, ani konca týždňa. Mne sa ale zdá, že na vine všetkému je Nimbus. Vidieť ho v akcii, je pohľad pre Bohov. Povedzte, nie je slnko jeden z nich?
Vytiahlo z postele v sobotu ráno aj môjho manžela a ten stihol správne vyvenčiť vydovolenkovanú metlu prelietavú. Štetinky sa jej síce ježili od ranného mrazu, ale statočne robila doprovod manželovi, namiesto mňa. Priznávam, že ma to poriadne štve. Že bol s ňou (či sním?).. a že som nebola pritom. Keď jasné februárové slnko zíza na čudný párik pri prechádzke okolo jazera. Na metlu s kozmickou rýchlosťou a menom Nimbus, a muža, čo cvakal a cvakal a nevedel sa nabažiť. Tej krásy, ktoré slnko postupne pomocou svojich lúčov oslobodzovalo od rannej rosy. Zaslnenej krásy bolo pre všetkých dosť. Na celý deň. Ale to ráno je tu teraz iba pre Vás. So všetkým, čo Nimbus nahnal manželovi pod objektív. Dobrá metlička!! Šikovný beťársky Nimbus...Pohrával sa so zvedavým slnkom a slnko robilo so okolím jazera hotové divy. Dívajte sa:
Slnko sa pohrávalo s vetrom a vietor s vlnkami. Vlnky s kačkami a labuť odletela prebudiť partnera. Toho svojho. Môj partner sa vrátil, lebo Nimbus už cvakal ako Dixinka v akcii. On od zimy a Dixinka od radosti. Tak prišiel na rad kompromis. Návrat do chatočky, Nimbus do kúta driemať a všetci, čo sme akurát povstávali...hajde na prechádzku. Predsa si nedáme újsť takýto zážitok. Hrátky slnka s prírodou. Po raňajkách sme urobili trojhodinovú obchádzku rajónu. Jazerného, modrého. Sedem kilometrov bez spiaceho Nimbusa.
Kým Vás pozvem na prechádzku okolo jazera, pospite si ako moja lietavá metlička. No nie v kúte za dverami, asi by sme mali pokrčené kosti. On má iba jednu, rovnú a drevenú...tak on môže. Pozvánka príde za pár dní...možno skôr.
Prajem príjemné driemkanie.
Komentáre
toto uz hej...
Vikina, niekedy mám chuť byť kačkou :-)
krásne fotografie :-)
Hanka
Rusalka
:-) chytá za srdce to jazierco i kačičky, obľúbené to moje tvory :-)))
Horárka,
po troch hodinách treba tri desiny
Vikinečko...dllllho predlho mi načítava fotky..))))
krásny večer aj tebe..a aj zbytku tvojej rodinky..)))
Viki, manzelika si nechaj:)
ale debatu s tebou by som brala i pri niecom tekutom moze byt:)
Miško
macko
altánek
Ellinka
Hanka
Viky, som tu, len dočítam to asi až zajtra...
Zabudla som Ti napísať, že tie zábery sú veľmi podobné tým, ktoré dal včera Believer
viki
martuška
believerko
naadhernee, :)
aj ja Muffinka:)
jouuuu, krásne fotečky :-)
:-)
Vikina,
Pekne to tam mate
sagi
Pirátka
Always
Prišla som sa poprechádzať - taký malý relax...
Marti
zaujem je vzdy a velky:)
Viky - konečne raz som mala peknú pointu...
Tak teda, pokúsim sa parafrázovať. Napísala som Ti, že my sme fajnšmekri a že vždy privítame novinky v "jedálničku" blogovom... Pa