Príležitosť robí zlodeja. Hovorí jedno príslovie. Ak som v pondelok mala príležitosť, ktorá sa mi nemusí zopakovať, rada budem zlodejkou. Zlodejkou slnečných lúčov, či zatúlaných myšlienok. Tie moje majú túlavé topánky, akonáhle zasvieti slnko na môj svet. Ten je teraz a tu. Nebudem naň čakať za oknom. Hlavne nie vtedy, ak mám spoločnosť, ktorá sa chce so mnou podeliť. O úlovok. O poznanie. O slnečné hrejivé a šteklivé lúče. Syn je moja krv. Aj Rh faktorom, aj túlaním po jarnom slnku. Najlepšie sa nám túla a kradne vo dvojici. Veď netúlajte sa a nekradnite, keď máte prázdniny. A Nimbus má podpísaný dlhodobý dovolenkový lístok.
Tak nás mierny vánok zavial do nášho obľúbeného parku. Starý chlieb v batôžku, Dixinka na krku a pár mandariniek pre istotu. Ak by sme kradli dlhšie ako vydržia naše brušká bojovať s hladom. U mňa dominoval iný hlad. Ten pravý zlodejský za pučiacou krásou na zemi, i na nebi, i v ovzduší. Bola som vyhladovaná za celé tie dlhé tri upršané mesiace. Mienila som sa obžrať. Do bezseba. Do sýtosti je málo, lebo mne je málo vždy, keď vstúpim na pôdu divých husí, labutí a kačiek. Majestátnych stromov a rozsiahlych lúk. Ich svet ma priučil zlodejskému remeslu. Cvakaním kradnem kúsok ich sveta, ich džavotu, ich nóblesom. Vkrádam sa potichu k ich myšlienkam a dumám, dumám. Potichu...
Najkrajšie dumavé úlovky mám pri ladných labutiach. Najradšej okrádam labute. Ich tiché plávanie po hladine jazierka bez mihnutia „oka“, či krídla, bez náhlivosti. Dokážu byť v partnerskom vzťahu na život a na smrť. Nemusia byť stále opreté o seba. Nemusia si vykrikovať, kto koho a koľko miluje viac.
Znášajú vôkol seba rôzne vtáctvo, podelia sa s nimi o vodu, či suchý chlieb od ľudí. Jemne ohnutý dlhý krk sa neotáča strhane, sotva sa otočí, hoci poblízku beží veľký pes.
Keď im dieťa radostne nahádže pomrvený chlieb do vody. Ani netušíte, že tie dve labute patria k sebe. Vedia to len ony a nemusia to nikomu na vôkol dokazovať. Nepotrebujú dôkazy pre iných, ich duše to vedia. Ich labutie srdcia bijú ako jedno. Ich odraz na hladine je ako jeden. Labutia duša je stále s nimi. Na hladine pokojného jazierka. Ich sveta. Duša pre jedinú lásku. Ak zahynie jeden, zahynie aj duša toho druhého. Na rozlúčku vyletí vysoko k oblakom a padne strmhlav na zem. Ak sa ich láska skončí, nechcú už viacej vidieť svoju dušu na hladine. Tá duša patrí len jednému. Jedinej labutej láske. Jeden druhému... a nikdy inému. Máme si čo od nich nakradnúť...myšlienky sú v povetrí ako vánok, čo mi šteklil vlasy.
Je čas uhladiť si vlasy...i myšlienky. Pohľadom na nebo, kde ľudom preletuje hlavou úplne niečo iné ako labutie duše... No slnko ich šteklí rovnako ako mňa. Kradnem viac a viac. Schovávam sa pomedzi prebúdzajúce sa stromy a hľadám útočisko moje rozbúrenej mysli. Myseľ sa poberá jedinou cestou. Zachytáva navôkol všetko, čo kontrastuje s dátumom. Povedali by ste, že je február?
Mandarinky dostali svoju príležitosť. Zaháňajú hlad, no môj zlodejský je v najkrajšom kvete. Skoro ako púčiky na pozdrav priskorej jari. Či len jarnému slnku sa zachcelo vytiahnuť niekoho von? Mňa z tichého bytu a púčiky z konárov? Poniektoré ukázali viac a zadívali sa zapadajúce slnko na hladine vody. Stojatej a tichej.
Bolo načase utíšiť moju chuť, moju nenásytnosť. Tak som len ticho kráčala za synom domov. Aj slnko zavolalo svoje lúče spať. Aj moje myšlienky na labutie duše nachádzali vlastné hniezdo. Vedela som, že je dobre chránené. Chránené tajomstvom zlodeja. Ak zlodeja neprichytia , nikto sa nedozvie, čo nakradol. Ak ho lapia...korisť mu vezmú, ale umenie kradnúť je len jeho vlastná.
Tak kde je domov, je aj moje „hniezdo“. Pre myšlienky, pre úsmevy, pre lásku. Aj keď nie som labuťou, moja duša patrí jedinému. Zlodejská otázka pri pohľade na krásne domovy. Potrebujeme veľké „hniezda“, aby sa u nás usadila labutia láska? Stačila by pokojná hladina priezračného života. V živote a v láske , na život a na smrť.
Prajem príjemný prevalentínsky deň... nech sa kus labutej duše usadí aj vo Vašom srdci.

Komentáre
Viky - môj komentár: Bez komentára... :-)))
Čo si sem dnes dala mi pripadá ako listovanie v knihe s názvom Radosť zo života. Vďaka Viky za poznanie...
A zamýšľam sa s Tebou: "Potrebujeme veľké „hniezda“, aby sa u nás usadila labutia láska? Stačila by pokojná hladina priezračného života. V živote a v láske , na život a na smrť".
a pekne fotocky k tomu :))
joooooj...a ja že čo tu take rozcítene písmena..
Vikinečka..krásne si to..a prajem aj ja tebe..nech su nam labute príkladom..
...
marti
Valašík
Ell
connor
noo,máš pekný dom
altánek
...
aha..ta mne stačí i stan
connor
dnes samé krásne písmenká tu čítam :-)
len chváliť môžem :-)
altánek
sagi
Labuť z horárne
jan
viki
Pekny park
Ten tehlovy na predposlednej je pekny...
Veru tie labute to vedia...
Nádhera...
To vieš, my Rusalky... :-)
belív
Always
Rusalka
Viki a ja som sa snažila tak nenápadne :-))
Rusalôčka..
believ - také provokácie sú celkom užitočné...
viki
Martha
Vikina,
belivierko
pirátka
Vikina,
Viki
piratka
Always
Viki
OK, tak aj ja si vyberiem nejaké zábery, ktoré na mňa obzvlášť zapôsobili...
martuška
Ale aspoň tie moje otázky...
takže
Domčeky sú sfotené, lebo sú krásne a možno ostanú iba mojim snom..ale nie je to u nás doma..:)) a kľud a pohoda...je to v nás , nemyslím, že krása domu, či trávnika to nahradí:)))
Viky, však som prepadla pri skúške... tipovania :-))
a nie každý
Vikina
Milano
Believ... a nech sa v tom lese nestratíš, ako teraz mne Tvoj koment :-)
A nejakému tomu MACOVI už len utečieš, ta ne? :-)))
P.S. A potom nezabudni odfotiť aj toho MACA. Ako živý dôkaz, že si tam bol... Foťáky hádam nepožiera... sorry. :-))
Aká zlodejka,
macko
Však počkaj,
macko
môcť mi tak s vami pobudnuť...
prebehnut sa travnikmi, ovonat kvety, nacriet rukou do priezracnej vody, ticho obdivovat labute...potom sa sklonit pred silou stromov a unavena sadnut na priedomi na tehlovy murik...krasne to bolo, dakujem...:)
Hanička,
dakujem Ti, macik:)
verim, ze vikend straveny vonku mi vycisti hlavu od smutnych myslienok:))
hanka
dakujem, Vikinka:)
dobre mi u Teba....
:)
hanka
Btv
Nimbus na mna nema:)
hanka
kraaaaaasne
No Viky... tak dlho dospávať po Valentínskej noci... :-)))
ja