vikina

Neviem, ako Vy, ale my milujeme kone.  Chodíme sa ne pravidelne pozerať. Za  takými kopýtkovými nás vozí  náš stoaneviemkoľko koňový Mondáčik.  Občas ho musíme poriadne krotiť. Manžela. Aby sme neplatili viac pokút, ako videli tie krásne tvory na  tunajších planinách. Je ich tu neúrekom. Cválajú si  po otvorených priestranstvách a erdžia. Spokojnosťou.

My sme spokojne v sobotu ráno vstúpili do obrovského Expo v Bruseli. Pri pohľade na davy nadšencov a krásne štvorkolesové nablýskané tátoše ...no skoro som zaerdžala aj ja. Ale to by som potom nevidela nič.  A ani Vy...Jedine tak mňa vo zvieracej  kazajke.

Mne osobne zovrelo od vzrušenia hrdlo, lebo autosalón sa ukázal v plnej kráse. Vo svojej veľkosti, farebnosti, kráse a konskej sily. Naladili sme svoje ľudské sily na jedenásť hál plných športákov, originálov, šprintérov a taktiež elegánov, do ktorých by ste si určite sadli aj Vy. My sme si aj posedeli, kde sa dalo. Bez toho nie je pre nás žiadny autosalón. Bez zastavenia a pohladenia tých vyleštených umeleckých výtvorov z dielní autoumelcov. Bez povzdychov a vzdatia tichej  úcty to ani nejde.  Mať tak ich fantáziu inde...hm, hm, ale to je už o inom:)

Dnes si naštartujeme spolu tých, čo sú pre niekoho naozaj iba na obrázku, či nedosiahnuteľným snom. Alebo nie??   U mňa  vzbudzujú najväčší rešpekt a obdiv. Mám ich rada a rada sa s Vami o ne podelím.

Príjemnú prechádzku v konských stajniach za zvuku naštartovaných najväčších kubatúr...:

Táto "stajňa K1" je slovenského pôvodu a nachádza sa v Bratislave. Mali sme možnosť  sa porozprávať s mladým vynaliezavým pánom majiteľom, dokonca počas prvého dňa predal  tohoto krásavca okamžite. Zaželame mu veľa úspechov???  Slováci sa vo svete nestratia:))

 

Tak toto už sú tunajšie originály....

Nemusím  Vám ich predstavovať, však?? 

S davom ľudí sme sa presunuli do malej "utajenej" haly, aby sme na chvíľu boli v "bondovke" aj s jeho tátošmi  stajne Aston Martin, ktorými naháňa zlých chlapíkov, ale aj vábi krásne ženy. Dáte sa nachytať, alebo zviesť?? Nášmu synátorovi sa to podarilo. Keď šťastný zasadol na kožené kreslo a na chvíľu sa stal James Bond.  

Návrat do reality nás privítal pre nás celkom známy Suzuki a jeho výstavné "kusy".

V týchto končinách, či "pastvinách" sa preháňali nielen títo krásavci, ale aj náš synátor lietal ako s koňmi o preteky. Mal z toho  poriadne vytešené zraky aj rozžiarený úsmev... a to sme len v druhej bočnej hale!!!

Z poršátiek sme otočili hlavu na druhú stranu, ale tento chlapčenský sen sme zazreli len ponad hlavy strááášne veľa návštevníkov. Pretlačiť sa k týmto krásavcom bolo skoro rovnako ťažké ako si ich kúpiť. Ale to sme nevedeli, že prídu ešte "ťažšie" kúsky...

 

S mojím zrýchleným dychom sa zrýchlovali aj kone. Nebolo ich síce počuť, hoci ľudia pri pohľadoch na žltého a čierneho "diabla" ani nedýchali.

Tak toľko koní som musela predýchať...dáme si pauzu. Ukľudníme myseľ, aj chôdzu v ladných Maserati. Posadťe sa, ja si zatiaľ odskočím po syna. V škole ťahá ako najlepší ťažný kôň. Pokračovanie bude čoskoro.

Prajem príjemný deň a verím, že som týmto potešila aspoň jedno srdiečko...So srdca Vaša Vikina. Letím... Moje malé "koníky" (asi lúčne)  na Nimbuse 2008 z poza rohu nazerajú a ticho týmto koňom pod kapotou závidia. Tak ich idem "vyvenčiť".

Predchádzala tomu pozvánka.