vikina

         Kráľovstvo kráľa ALberta II a kráľovny Paoly ležalo na rozsiahlej pláni vedľa kráľovského  parku.   Záhradu okolo  svojho hradu dal vybudovať  do tvaru veľkých kráľovských skleníkov a  pretože to bol dobrý kráľ, čo miloval nielen flóru,  ale aj ľudí, rozhodol sa raz do roka otvoriť  svoje brány a pozvať širokú verejnosť do svojich  skleníkov. Ukázať všetkým z ďalekého i blízkeho sveta, aj z iných kráľovstiev, že kvety sú nielen krásou pre oči, ale aj  balzamom pre naše duše. Do útrob obrovských skleníkov s korunkou navrchu,  uschoval všetky svoje tajomstvá krásnej flory.  Uschoval tam  malý recept na pokoj a krásny deň.  Na prechádzku , aj posedenie, na obdiv nad  trpezlivosťou šikovného záhradkára.   Svojim deťom, čiže kvetom,  stromom, palmám dal kus svojej duše a preto sa jeho kráľovstvo stalo veľmi vyhľadávaným miestom poznania pre umenie pestovať, milovať a tvoriť. Farby, veľkosť, bohatsvo zelene,  spojitosť ľudstva  i flóry.

     Bol utorok, bol pred týždňom a slnko  nám cez otvorené okná prinieslo pozvánku. Od samotného kráľa  Alberta, ktorý otvoril svoje pozlátené brány kráľovstva farieb a kvetov najrozličnejších tvarov, farieb a  veľkosti.  Pozvánku sme prijali spolu s dcérou a vydali sa  za poznaním umenia. Farebného, hodvábneho, nežného a živého.  Bolo to dlhé putovanie za krásou, ktorej ja nikdy neodolám...

Priznávam, že začiatok ma veľmi neočaril... ale  ako sa vraví, zdanie klame.

Začala sa postupne zhusťovať nielen teplota pod sklenými  kupolami,ale aj počet zvedavcov. Dostali sme sa do  davu výletníkov zo starobinca, ale  myslím, že ani keď si veľmi neverím.. ešte medzi nich nepatrím:)  No nebolo na výber ..davu.  Ak nie dôchodci, tak sme boli nutené zamiešať sa do  davu školáčikov, označených  reflexnými vestičkami.  To už bolo lepšie, citiť sa aj bez študovania ako výchovný dozor.  Poďme, postupovať.... ja chcem vestičku!!!!

 Pri tejto farebnej nádhere  vyšlachtených papučiek črievička, ponorených do machu,  som celkom rada zaostala. Okrem fotenia spredu, zozadu, ja Teba, Ty mňa... sme  pričuchávali a vzdychali ako nádejné feťáčky.   Rútil sa nový zájazd  postarších , tak  sme rýchlo utiekli  po cestičke so smerovkami...

      Zelený svet sa začal spestrovať. Aj moje pocity, že to nebude až také zlé a biedne, ako sa zdalo na začiatku.   Kombinácia  a veľkosť mi celkom úspešne  rozochvievali prsty a dych.  Len dýchaj, dievča, dýchaj...

Všade navôkol to začalo voňať po šlachtených "kaškách" ako ich nazýva Believer.    Na každú stranu iná farba, iná odroda a iný doplnok. Zelený....

 Do kamenného kvetináča popri cestičke sa schovalo niekoľko druhov šlachtených mini (pidi) muškátikov.  Ich melírovania  a kvetinkový úsmev pozastavil dokonca aj roj mladých ovestičkovaných školáčikov,  niektorí z nich sa nežne dotýkali ich hlávok a zvolali jéééj:)) 

 Tieto dlháne, čo vytŕčali svoje pestrofarebné hlávky  z  blízkych palmových zákulisí, neviem pomenovať... Nebola som pri šlachtení , ani  k sadeniu ma nepozvali.. pozvali ma iba sa dívať.

... a hajde na vzduch. Prvá várka skleníkov je za nami.   Bolo fajn sa nadýchať čerstvého vzduchu, v ktorom sa niesla vôňa čerstvo pokosenej trávy . Upravené trávniky od vidím do nevidím... ale moja Nikonka má celkom dobrý zrak. Dovidela až hen ... sami sa pozrite, kam  a čo dovidela.

  Za veľkým "hraničím" zelene sa týči  vršok Čínskej sinagógy, kde  je dosť problematické sa dostať.   Ani pozvánka Vám nepomôže.  Ale to mám tiež zo zdrojov, čo tvrdili  úplný opak aj o dnešných záhradách. No verte ľuďom?!:))

 Mňa tak zlákala  sinagóga, že sa mi až zahmlilo pred objektívom.

 Tento  domčúrik akoby tu nepatril, ale z opačnej , čiže vnútornej strany  sme sa nakoniec ocitli v  sochárskej kráľovskej dielni.   Pár nedokončených "hláv" tam ešte pozeralo von oknami aj na nás...kráčajúcich  v "smere jazdy".

Blížime sa spoločne ...(už ani neviem kto je s kým, my sme s davom a on je s nami)... k ďalšiemu vchodu do tajuplných skleníkov, kde  ako strážca trčal aj nad lampu fialový  ker.  Pre mňa meno "neznámy"...

 Kuk do pootvoreného okna, aj keď tam bol vstup zakazaný.. Takže tu je kráľovské tajomstvo, dopestovávania  rôznych odrôd muškátov...

 Vstúpili sme do nízkeho skleníka a privítali nás fuksie  takých farieb, takého množstva, takej "staroby"... že si dávam nútenú prestávku. Prepáčte musím to rozdýchať.

 Nemyslite si, že Vás budem šetriť. Určite sa čoskoro vrátim a  nebude to žiadna prechádzka rajskou  záhradou.   Budeme sa prechádzať  ... od výmyslu farieb a vôní až do úplného  vyčerpania. ( len tak medzi nami, veľmi som vás šetrila, tých 250 fotiek  si nechám iba pre seba:)))).

Dobrú  voňavú noc plnú farebných snov.