vikina

Ide leto.  V tunajších končinách  by sme ho mohli hľadať aj lupou, také je skúpe na slovo. Síce ja verím, že posledné ešte nepadlo, hoci prepady teplôt na mojom  teplomeri na balkone sú úctihodné.   Dvakrát do týždňa sa hráme na leto a ten zvyšok  sa zase hráme s  Oskarom na schovávačku. Ten je dnes odutý, akoby mu brat Víchor večeru zjedol. Skoro ako u nás doma. Tú zase  zjedli deti, nestihli sme s manželom povedať "švec".  Síce na prechádzke rozprávame o všeličom, ale na "švec" sme  zabudli.  Dnes  to poviem pre istotu  teraz . ŠVEC... hurá, večera je  celá!!! Aká je tá naša večera? Jednoducho rýchlovka leta.

S letom sú len starosti, lebo vyžaduje  formovanie postavy. Do plaviek, do kraťasiek a do sukničiek a tak. Baby , však poznáte to, nie?  Keby to išlo, to formovanie, tak rýchlo, ako sa mi darí pripraviť môj receptík, ktorý Vám teraz ponúkam.  Moje rýchlo , to je  pol hodinka. S nožom v ruke, s peknou fertuškou a celkom šikovnými prstami. Lebo sú ešte celé!  Horšie je to s  rýchlosťou nadobúdania formovanej postavy.  Tá sa v zime sformuje do patričných rozmerov a  rozmery sa vyhovárajú na dlhé zimné pochmúrne večery. Na letné, dlhé a jasné sa vyhovárať nedá. Tie treba využiť na plné... (no povedala by som gule, ale slušnosť nadovšetko).. takže na plné slnečné lúče. Dobre?  A ak sú lúče, čoby len dvakrát do týždňa,  nie som doma.  ani manžel. Aj deti sa snažia kamuflovať, že nie sú. Odídu na futbal, počkajú , kým odídeme my za humanitárnou pomocou k jazerám a šup. Sú doma a v mojom najväčšom hrnci.  Tam je  a včera bola, rýchlovka na večer.

Nejdem napínať, lebo kým dopíšem, zase sa tu zídu moje "supy" a ostane mi iba prázdny hrniec.  Kto zaváha, nežere...Tým "kto"  som bola aj ja včera s manželom. Kým sme prišli z prechádzky, ostalo nám na dne môjho  sedemlitrového kastróla, ledva na dve mištičky,  našej obľúbenej pochutinky na leto a na formovanie postavy. 

 Tak poďme na to, ja už ho mám ( zase v hrnci, ale dobre schovaný).  Letný  ovocný šalát ala striga Vikina:))