Je to ako malá droga, lepšie taká, ako iná. Droga zvaná humanitárna pomoc. Mohla by som ju patentovať. Pod názvom "Animal humanic help". Nepotrebujete k tomu nič. Žiadny čistý register trestov, žiadny finančný vklad, či bezúhonnosť. Stačí mať rád...vodný svet a prírodu. A naučiť sa neodhadzovať starý chlieb do kontajnera. Potkany prežijú aj bez neho.
Bez nás a bez suchého chleba prežijú aj moje obľúbenkyňe, ale oni nám vedia krásne zato poďakovať. Za pár kúskov suchého chleba. Tancujú ladne svoj labutí tanec pred našími očami. Alebo len tak zakačkajú svoje sťažnosti. Viem od nich všetky vtákoviny. Na hladine jazera. Jedného, druhého, či iného.
Tak začnime skrytým, kde si naša labutia rodinka priviedla do sveta krásnych šesť malých pápernatých "škaredých káčatiek". To bolo pred pár týždňami, nechceli sme vyrušovať, ale nakoniec sme zvedavo prebrodili vysokou pŕhľavou a nakukli. Už sú na svete??? Labití tato nás príšiel privítať, no nadšený moc nebol...
Keď zbadal, že začínam šuchotať so sáčkom plným dobroty, zavolal aj zvyšok rodinky. Zoznámte sa... Toto je moja žena Labuť a moje detičky, že vraj "škaredé káčatká"..
Pozor na pŕhľavu ,ale aj na moje obozretné varovanie..ssssssssss... ďalej ani krok a daj už toho chleba!!
Sklonenou hlavou poďakoval... za "múčnik", za zoznámenie sa. My ďakujeme za dôveru a opatrujte detičky!!
Takouto krásnou dúhou nám zamávala fontána pri odchode z parku Malou... neobjavili sme naokolo nič nové, len sa rozrástli divé kanadské husi, ale na pastve sme ich nechceli vyrušovať...
Vrátili sme sa o dva týždne neskôr....nedeľa poobedie ako dnes. Plný ruksačik zásob humanitárnej pomoci a krásne privítanie. Naša rodinka nastúpila na krmenie. Škoda... o jedno "káčatko" menej. Tato nás spoznal a vôbec neprotestoval proti blízkosti humanitárnej pomočníčky. Aj v tento moment som dala za pravdu ockovým slovám: " Neublížiš Ty, neublíži Ti ani on". Obrazne povedané "zobali mi z ruky". Krajší pocit šťastia si ani neviem predstaviť...
Aj keď sme akože priatelia a celkom sa poznáme, predsa len .. tato sa drží hesla: "dôveruj, ale preveruj".. a tak občas poriadne preveril moju ostražitosť svojím sssssss!!!
Povedzte, môžu mať takí krásní rodičia "škaredé káčatká"??? Kto to len vymyslel???
Však je ten môj syn krásny??? celý ja!...ssssssssss
Ruksačik sa zatvoril, labutí tato sklonil na pozdrav svoju ladnú hlavu a my sme nahlas popriali rodinke veľa, veľa šťastia! Verím, že nahlas vyslovené priania sa splnia.
Nielen labute sú starostlivé matky a otcovia. Lyska čierna nám to predviedla hneď ,akonáhle dopadlo na hladinu kúsok chleba. Vzala do zobáka ten kúsok a okamžite ho podala svojmu "pápernatku".
Túto trojicu poznáme už dlho. V podstate tu "sídli" vždy, keď ideme okolo... jedna krajšia ako druhá...! "No to sa neoplatí ani plávať po jazere, keď sme také krásne a originálne..."
Je tu druhé jazero, kde sme márne hľadli labutiu mamičku, pre ktorú sa nám minule nezvýšilo chleba. Dnes tu nechala iba svoju vyrastenú dcéru, ktorá sa ujala robiť dozor pri krmení.
Na veselé "džavotanie" a pokrik "jedlo"... doletela so svojími piatimi hladošmi aj kačka rapotačka. Nám sa zdalo, že im poriadne dlho nedala žrať, lebo lietali za kúskami ako divé..kačky. Napriek nepísanej hierarchii a uznávaní staršieho a silnejšieho druha, ony boli všade prvé a poriadne dravé...
Fajn..koniec! Zavelila labuť -dcéra a rozohnala osadenstvo spať. My sme pochopili tiež, však už sa pomaly driemalo aj nám...
Naša humanitárna pomoc končí vždy v parku Woluwe. Bola som zvedavá, či moja krásavica fotená na jar pri preventívnej prehliadke, mala úspešné sedenie. Ale nenašli sme ju, len párik kanadských husí s troma mladými. Ale syn sa o ne postaral...
Nás zaujal tichý priživník, ktorý nám pri pohľade na jeho veľkosť a váhu doslovne vyrazil dych. Takého kusana sme tu ešte nevideli a ako nám predviedol.. darí sa mu úspešne naberať na váhe aj naďalej. Zoznámte sa "ujo kapor"...
Dobre, najprv Vy... ale makaj, lebo Ti to zožeriem!!...
... a teraz malý kúsok ja! Haaam....
Spokojnosť na všetkých stranách. Nažratí a napití....ide sa domov. Každý do svojho. Kapor do bahna pod ostrovom, kačky do hniezda na ostrove a my do nášho "rodinného hniezda". Čaká nás tiež večera... zaslúžime si????
Na záver si zaslúžime posedieť a načerpať pohľadom na tieto krásne lekná energiu do budúceho pracovného týždňa. Tak ako si ja viem oddychovo posedieť u Zuzky Rozpravkárky v chalúpke. Zuzka to je pre TEBA!!!
A to je môj záver. Nech sa Vám darí aj v nasledujúcom týždni, aby všetko čo "zasejete, zasadíte" , urobíte prinieslo takú "úrodu", zisk ... ako sa podarilo našim labitím rodičom. Sú vzácne ... tak ako aj Vy !
Komentáre
hm hm...
kiinka
:))
fíha,veľa vody,veľa vtákov
Tuho premýšľam, prečo sa vlastne vraví ,,Nebuď labuť!" Však onô to je celkom pekné vtáča
Čo na tom, že má takú malú hlavu...
:)
teide
Rozprávka
BV
Poslušne hlásim, mám (takmer), síce majú len dva kvety, ale súúúúúú! :-)))
a budú ešte krajšie...
Viki:)
dnes cestou popri Vahu sme videli niekolko krdlov labuti a som spominala na Teba, to som nevedela, ze na blogu bude dalsi skvost...velmi sa mi paci foto, kde krmis a male labutky su v rade medzi rodicmi:)))
videla som dnes 17 bocianov, nadhernych, krmili sa na poli pri ceste:)
skoda, ze sa nedali odfotit...
Hanka moja...
Ale doma je toho ešte toľko, čo tiež chcem vidieť... možno aj tie bociany... no pri nich som opatrná, lebo neveštia nič "dobrého" v mojom veku sa im radšej vyhýbam:)))).. ale Ty nemusíš. pekný podvečer a oddychni si:)
na chatu....))))
:))))))))))))))))))
Aj spolusediaci v aute sa na bociany nechcel pozriet, vraj ma dcery po 20-ke:)
...som z dediny po horami, napriek tomu az tu ,v meste, prezivam nieco podobne ako Ty...kacky, labute na dosah, v zime doslova beru z ruky...ucim sa cely zivot, zda sa, ze som prirode opat blizsie:)
hanka..
Vikina,
Piratka