Nezačnem tak, ako som si predstavovala. Niečím krásnym, milým... mám prázdno v duši a hľadám márne odpovede, ktoré už nikoho nezachránia. Len mi tak prišlo ľúto a chcem sa vyžalovať...
Dnes som po dlhej dobe chodila po internetových novinách a upútala ma titulka o havárii pri Zvolene. V pondelok sa tam čelne zrazili dve autá. V jednom sedeli dvaja policajti, ktorí boli členmi doprovodu kolóny prevážajúcej peniaze. V druhom bola mladá matka a jej 9-ročný synček. Obaja pri zrážke zahynuli... PREČO???
Diskusia k článku bola veľmi búrlivá a z jednej strany hanlivá pre policajtov, z inej strany dokonca na mrtvú ženu a jej syna!!! Rozchodné názory, slovami uľavujúci sa smútok, hľadanie viny, pohadzovanie "horúceho zemiaka viny". Názory z diskusie vo mne vyvolali len a len obrovský smútok. Padol tam tieň aj na diskutérku z cudziny... vraj nemáme právo sa k tomu vyjadrovať. My , čo nie sme doma.. nemáme právo posudzovať situáciu a hlavne právo na vyjadrenie. Vraj sme príživníci...
Smútim v hĺbke duše s pozostalými. Otcom, manželom, malým bratčekom, čo ostal sám pre ocka. Otec, manžel, on sám sa pridal do diskusie a prosil ľudí, aby nešpinili pamiatku jeho ženy a syna.Nepomohli ani príspevky profesionálov , ľudí spoza volantu. Nepomohli ani slová smútiacej kolegyne. Nepomohli ani prosby, aby sa Slováci zamysleli , kde a ako prispievajú do diskusie. Slováci, ktorí sa nechcú zmeniť...
Mám toho veľa na jazyku, ale k takejto tragédii (hlavne tej slovenskej morálnej) nemám čo dodať.
Žijem v cudzine, kde je státisíce vodičov, tisíce policajtov, stovky aut prevážajúcich peniaze, denne kolóny sprevádzajúce mocipánov sveta... ale za celé obdobie som nevidela jedinú čelnú zrážku dvoch aut so smrteľnými následkami, nevidela som jediného zrazeného chodca ( a chodím poväčšine pešo!).. nevidela som policajtov, ktorí z pozície moci, autority a povolania ohrozujú svojich vlastných spoluobyvateľov.
Mám v sebe hanbu, že patrím k národu, ktorému je prednejšia rýchlosť, peniaze, zbraň - auto, moc ako autorita vládnuca nad ľudským životom.... matky, dieťaťa, manželky, syna!
Prečo nadávame, haníme, diskutujeme... a potom si väčšina z diskutujúcich sadne po pár poldeci za volant ( však čo? mám to len pár km domov!).. a ide poceste ako o závod ( však čo?, však mám bavoráka).. a v prípade horšieho (však čo, mám kamaráta policajta)... a v prípade šťastia, dôjde spokojne domov...k manželke, k synom a uloží sa spať.
Začnime od seba. Žijem v cudzom obrovskom meste, kde žije státisíce ľudí . Jazdia skoro všetci, denne od mladého až po staručkého obyvateľa. Jazdia pomaly. Zo začiatku nás to veľmi rozčulovalo, ale pochoplili sme, že majú pravdu. Rýchlo ďaleko nedôjdeš... ale skôr sa zabiješ. Pochopili sme, už sa neponáhľame. Kam by sme sa aj?? Do náruče nešťastia?...
Chcem v smútku, ktorý mi zatiahol srdce nad týmto článkom, touto diskusiou ... chcem poďakovať všetkým, ktorí jazdia opatrne, hoci pomalšie, ohľaduplne... lebo rýchlosť nevráti čas a čas nevráti vyhasnutý mladý život.
V tomto okamihu ďakujem cudzine, že ma naučila rozmýšľať aj z inej stránky , čo je hodnota života. Nebudeme bohatší majetkom, pozíciou, autoritou... bohatší budeme skúsenosťami, ktoré zažijeme počas dlhého života.
Na záver napíšem to, čo som napísala dcére pri odchode na Slovensko. Môj strach o dieťa sa premenil do slov:
" Najväčšie bohatstvo, ktoré sme Ti dali s ockom.. je život. Viac Ti už nedokážeme dať. Stráž si ho ako najväčší poklad sveta. "
Komentáre
:-)
Hazardu,ľahostajnosti
snežka
mas pravdu viky,
Teiduško..
:-(
kordelia
no stala sa nehoda
believerko
V naších novinách je denne plná čierna kronika nehôd.. a my sme národ nepoučiteľný, prečo???? práve naopak.. čísla iba stúpajú...
neviem..stislo mi hrdlo..došli písmena..
kým sa nás bezohladnosť priamo nedotkne..pak sa to snáď zmení..
Ellinka
vieš viky..problém je v rôznorodosti pováh..a pohladov..
a potom ešte nadmerného egoizmu..ale..to my dve asi nedoriešime..:)))
my dve
viki
believerko
V cudzine si nikto nedokazuje postavenie a autoritu autom, rýchlosťou, či drzosťou medzi ľudmi... ale výsledkami svojej práce, pomocou, snahou, auto , dom, peniaze sú len spotrebný tovar... ale život je život!...ale ja na svoje múdre reči asi nemám právo...:))už mlčím...
viki
believer
viki
believer
viki
Ahoj Viky!
P.S. Viky, v zahraničí havárie nie sú?
Vodiči
Najbezpečnejšie sa mi jazdí po USA. Oni majú dokonca aj číslo na dopravnú políciu, ktoré môžeš okamžite vytočiť a nahlásiť agresívneho vodiča. Ja som síce na takého nenarazil, ale zase som tam toho až tak veľa nenajazdil.
Najväčšie prekvapko v USA bol pre mňa prechod cez cestu. Aj ja rád chodím peši. Išiel po chodníku, mimo rušného mesta., na okraji, kde na druhej strane cesty neboli domy. Blížil som sa peši k prechodu bez svetelnej signalizácie a jasne som naň smeroval. Ja v podobných situáciách, tiež zastanem s autom, ale tak meter, dva od prechodu. Americký vodič zastal asi 20m od prechodu. Nevedel som prečo zastal, nič nešlo, prešiel som na druhú stranu. Vodič sa pohol a odišiel. Potom sa mi to stalo znovu. Chcem prejsť cez prechod a vodič zastane približne 15m od prechodu. Konečne mi to zaplo. Oni ma púšťali. Možno som bol pre nich nevídaný exot, ktorý sa túla peši, kde oni zásadne idú autom...:))
:S
jj
Je smutne ako sa vsetci niekam ponahlame...zaujimalo by ma ci vsetci vieme kam sa to vlastne ponahlame a za cim?
Ako pises Viki bohaty sme zazitkami a aj toto je zazitok aj ked smutny ale tiez nas obohatil a posunul nase rozmyslanie inam.
Vikina,
ešte k tomu, čo si dala na ceste dcére,
Jan
Marta
Marti
Išlo mi hlavne za porovnanie prístupu kompetentných, ktorí majú k dispozícii silné autá, ktorí majú možnosť používať z pozície profesie sirény, právo prednosti v jazde a hlavne ako to právo používajú!!! Tu a u nás je veľký rozdiel a toto je smutné na našom štáte... Používať prednosť v jazde a pritom spôsobiť smrteľnú haváriu..pre peniaze!!! Nešlo v tomto prípade o život, , tam by som to pochodpila možno?!... ale prevážali peniaze!
Ale mrzí ma, že sa u nás zneužíva moc, prednosť v jazde za cenu života! Najhoršie, že spravodlivosť a právo je v rukách policajtov, sudcov... nie nás, obyčajných ľudí , obetí, či pozostakých...
(a neviem, prečo ma prirovnávaš k ELL???... ja som predsa napísala, že budem rýpať, porovnávať...Budem porovnávať Brusel a Slovensko, tak toto je prvý prípad. )
V zahraničí sú havárie, ale ja som v Bruseli za celé tieto roky nevidela jedinú jednu , nevidela som jediného zrazeného chodca a cyklistu (tu majú cyklisti najväčšie právo v premávke:)... žiadne smrteľné následky... myslím v meste a okolí... diaľnice Europy do toho nepočítam.
prajem Ti šťastný deň na cestách aj necestách...
jan
Sám máš skúsenosti a dá sa to porovnať a sám vieš, že nie sme ohľaduplní národ... už len k tým chodcom, ako spomínaš. Ja som sa zo začiatku smiala, že tu v Bruseli sú chodci a cyklisti posvätní.. ale nakoniec chválabohu. Nikdy neriskujem ani na prechode.
Rozdiel medzi našimi a tunajšími chodcami je ten, že doma sa chodí kade príde, krížom cez cesty, preskakujú sa zábrany, prekážky, prebieha sa cez červenú!! Tu si žiadny chodec nedovolí skracovať cestu cez trávnik!! Tu platí "po chodníku, alebo pokuta".. taktiež vodiči okmžite stoja pred prechodom, akonáhle sa chodec len priblíži k zebre...je tu veľa podchodov, ktoré sa MUSIA používať!!!Málokedy sa nájdu vodiči, ktorí nezastanú, sú to poväčšinou prisťahovalci tmavšej pleti:)))
Chodí sa mi tu pešo veľmi pohodovo a isto. Tiež prajem pekný a bezpečný deň.
Vierka
Always
Pirátka
Tiež si nabehala, nalietala po svete pár km.. vieš porovnať , ale ťažko je hodnotiť situáciu len z pohľadu obyčajného človeka. Ja sa iba zamýšľam... neodsudzujem, len chcem, aby moja rodina nikdy nestretla takéhoto vodiča. Prajem príjemný deň a díky za odkaz:))
Viki,
Tak šťastný let a
Viki,
Jeej
Viky... o.k.
Jan
Marti
je ťažké niekedy pochopiť človeka, čo cíti, keď iba číta jeho písmenká.. niekedy sa tie naše pocity a dojmy písmenkami nedajú vyjadriť a potom vzniká dojem , že rýpeme.... aj mne sa stane. A toto nie sú jednoduché témy.. je to o živote a život býva ťažký...
prajem pekný víkend.
Viky...
píšeš, že ".. je to o živote a život býva ťažký... ". Tak som napísala "Vraj život je jeden z najťažších"...
Marti
Keby boli ludia mudrejsi, mysleli na buducnost,
Mami...
Keď som to ten večer našla ... ďakujem... a neboj sa na motorke nejazdím ako som slúbila hihi...
ja verím
..čítam vás..a prave začal Bryan Adams spievať..:)))
kde??