Dostala ma.
Tichá, zákerná, pre mňa nebezpečná choroba. Večne ma zasiahne v dobe najväčšieho blaha oddychu. Vždy vytiahne na mňa tie svoje pazdúre a urobí mačacie "prrssskkk". Zasiahne mi nohy, oči i zmysly. Volá sa TÚLAVKA.
Odkedy som vyfasovala Nikonu, závistlivo dudre a čaká. Na prázdninový týždeň. Je hnusne spriatelená s Oskarom za oknom a vtedy je sviňucha neznesiteľná. Lebo prská od rána ako polievka na sporáku, vrieska "von, von, von" ako nepríčetná, ťahá Nikonu za popruhy a napáda mi nohy ohavným spôsobom. Tie sú von z bytu skôr, ako stihnú šnúrky na teniskách povedať "už".
Tak ma dnes zasiahla trefne. Tak ako sa na správnu chorobu (či chorotu) patrí, liečba je účinná len rýchlym krokom a túlaním sa po okolí s Nikonkou obesenou na krku. Rukám nedá pokoj, lebo ju utišuje iba cvakanie a zvuk zoomu. Bodaj ju, dala mi dnes do tela. Ale plís, ticho!!! Spí, liečba fotobavenkaním bola učinná . Celý čas mi čumela ponad hlavu, ako tie cvakanice upravujem. Driemalo sa jej ako starej psici, ale vydržala až do konca. Potom spokojne spľasla a zase čučí v kúte. Bože daj, nech čuší aspoň do naslednujúcich prázdnin. Moje nôôôžžkyyyyyyyyy:))
Sami sa presvedčte , aké trvalé následky mi ostali po Túlavke.
Ráno mi vynadala, že som Derechurku v súťaži odflákla... lebo ona prespala oznam. Že som jej nič nepovedala a tak mi nohy k domom ťahala....
Darmo som sa zdráhala, že ja som umyslene,necítim sa byť ani fotogenická, nie to pre umelca, maliara hodná!! Ale musím uznať , že prvý kus sa mi prilepil k srdcu ako sen dôchodkového bývania.
Za odpustenie sme aj okolo kostola spolu prebehli, do vetra prosbu odpustenia som zašveholila, sľúbila, že už flákať nebudem...Ruža pre Teba za Tvoju snahu, trpezlivosť a nápad DERECHURKA!:)
Túlavka hnala moje nohy cestou, necestou, ktorú som nikdy nevidela. Až ma pot oblieval, ako sa v chorobe patrí, reku aký ujo vyskočí a v stredu mňa, vernú manželku prekvapí...??
Chcela ma za trest aj do pavúčieho stromu omotať, určite Oskar Spydermanovi večeru sľubil v podobe starej bosorky Vikiny.. ale tu som, mňa si nikto len tak ľahko neomotá okolo .. ani palca, ani stromu:)...
Vbehla som na lúku plnú iskerníkov a hľa mlyn ako stodola... Reku, netráp ma Túlavka, lebo Ťa povesím a budeš sa tu krútiť do vykončenia. Hneď brala nohy na plecia... smola, že tie moje!
Tíško sme sa plížili popri múre k ďalšej cvakanici, kostol v diaľke akurát odzvonil poludňajšiu siestu. Na, vraj siesta... a ja sa tu chorobne túlam.
Mihlo sa mi niečo pred očami, už som si načisto myslela, že mžíky na mňa od choroby došli, keď tu bbźźźnk ..čmeliačkovia pracovníčkovia, šup do zvončeka, len riťky im trčali. Vtedy som sa nacvakala, skoro ako besný pes zubami, keď ho do oprátky lapajú...No nie som ani Sagi, ani Teiduch,ani TP, žeby som taký fofokuk mala...
Choré moje telo chcelo utiecť, na chvíľku v záhradke oddychnuť, do okienka nazrieť, no Túlavka zavrčala, nohách druhý dych nabrala a už sme boli hajde tam...
Nebojácne ma cez krovie zavliekla do hustej trávy a zrúkla "Toto je moja milá rodina, nie tie Tvoje dve deti a pár príbuzných, čo si dnes na týchto stránkach opisovala. Takto sa rod uchováva... tu hľa, ber si príklad z hríbikov!..Cvakni, nech aj ostatní vedia, čomu sa vraví rozrastená rodina!"...
Bože, ako sa mi žiadalo napiť, načrieť rukou do vodopádu, studenou vodou ruku ovlažiť. "Zabudni", len na pohľad sa môžeš priblížiť, ideme ďalej"...( priatelia, začala som škrípať zubami!:)
Počula.. škrípanie. Vie veľmi dobre, čím ma ona odmäkčí. Tak mi do cesty priviedla moje oblúbenkyňe v nakrajšom šate. Chvíľku ma nechala odfúknuť, aby som ju už nadobro nevyhodila z bytu. Bajočkom som videla, ako sa s Oskarom dohovára na budúcom prepade.
Tak sme dorazili. Domov... Ona dorazila mňa, ja som dorazila ju, lebo som sa posadila, kapučínko uvarila a tie jej zvyšky síl, čo jej ostali, som zničila osvedčenou metódou . Bavenkaním s úpravou mojich cvakaníc. Dovtedy som farbami okolo poletovala, ťahala odtiene a selektovala, až choroba Túlavka vzala nohy na plecia a zakuklila sa do dalších prázdnin v kúte chodby. Vedľa tenisiek .
Dúfam, že tou mojou farebnou prvotinou neuspím aj Vás... však je streda a pár hodín ešte bude.
Nech Vás všetky zákerné choroby obchádzajú,
nech Vám farby života do kroku hrajú,
nech ste stále na Túlavku pripravení,
Oskar nech nám aj bez nej ostane vždy verný.
Vaša Vikina
Vyskočila a úspešne ma napadla.
20.05.2009 22:05:38
Komentáre
Viki :-) som dojatá
Derechurka
Viki, to je nádhera...
Dobrú nôcku a vďaka...
Rusalka
krásne fotky,
Vikina...
Passion
Lasky
:)
Ej,babenka...parádne foto
túto choleru
smelo hlavu hore, fajn foto :-)
pekné ránko a pekný deň
TP: :-)
Matarahi: myslím, že u mňa má táto cholera trvalý pobyt, ale neprezraď ... nie je prihlásená:))
Sagi: p-c a fajn sa to číta:))
Klop, klop
júúj, kde si bola...??
Už si dospala nočnú prácu??
dospala, cenu dokonzultovala
tuláčka jedna túlavá si ma potešila veľmi :-)
óóó,..a ružička pre Derechuru, ctená vďaka :-)
cez mostík,..k hríbikom
Viky,..ja som ti taká unavenááááááááá (krásne unavená) z tvojej túlačky :-)))))) O_ô
Kapučínko
Vikinka,
zari
Viki, takáto choroba musí do sveta
Viki :-)
zari
Derechurka
My od zajtra "prepadneme" Holand, Amsterdam, hádam aj marišku vyskúšam, červenú uličku prejdem... tak prídem a donesiem kus z veľkého žltého okrúhleho holandského syra, aj s dierami... :)) k tomu foto od pravých veterných mlynov, dobrý vietor do ďalšieho života si donesieme a hádam aj pár spomienok ustrážime do dôchodku.
Vikina...
Tak Viki, toto teda, že heeeeej :-))))
iris
Dere
Viky, tak kvôli Tebe
Martuška
Vikinka,
prajem ti krásny slnečný deň :-)
ahojček viki :)
usmievavý dník prajem!
Piratka moja...
diuška