vikina

Bisťu, beží to...  všetko. Čas,  voľby za  voľbami a moje myšlienky sú  lepšie trénované ako dostihové kone.    Rada by som stihnúť všetko, ale ako vieme, na  dvoch stoličkách sa sedieť nedá. Tak som nemohla byť v  tieto posledné soboty na dvoch miestach naraz.  Aj tu, aj doma.  Tu  sa nevolila hlava štátu a  doma som nebola.

Doma sa  volilo. Čítala som, sledovala,  načúvala.  Aj   iným, aj hlasu  svojho srdca.  Tí iní sa scvrkli do jedného  zaujímavého  telefonického rozhovoru.  Moji svokrovci.  Hlavne svokra. Však  telefonovanie   jej  ide od ruky  skoro ako  varenie.   Je  výborná kuchárka. No od minulej soboty viem, že  aj výborná politicky nadaná analytička.  Napriek  znemožneným  možnostiam  dostaviť sa k voľbám,  išla.   Voliť  novú hlavu štátu.  Tam doma.  Volila  nie podľa  hlasu srdca, ako to po dlhých dumách robím ja, ale podľa  pozadia.  Po  svojich  dumách  prišla nato, že  pani Radičovú nezvolí, lebo sa jej nepáči  jej  pozadie !!   To  politické....  ale to dodala na margo nášho hurónskeho smiechu.

 Tak verím, že   staro nový prezident , pán Gašparovič je  dobrou voľbou našich  voličov - "čiek" , nakoľko jeho pozadie (odeté) som mala možnosť vidieť dosť  zblízka na Teplických slávnostiach pred  dvoma rokmi a  poviem Vám,  v jeho veku by mu  ho mohol  závidieť hociktorý mladší  chlap.  Preto mu to  prezidentské  kreslo prosím nezáviďte...!   Jeho pozadie je vyšportované a  vytrenované na daľšie  štyri roky  dostatočne  dobre... Moja svokra vie, aké je dobré pozadie a  dobrý prezident :)

Nuž voľby prešli aj  bez mojej prítomnosti a bez môjho  pozadia. Moje pozadie  nie je politické, ale  trénujem ho aspoň na dobrý pohľad, ak nie na prezidentské kreslo.  Už   tri týždne  behaním v parku, no hlavne príprava na  výdrž. Obsedieť  v aute  das 16 hodín. Snáď sa  za tých  16 hodín utrasú nielen  moje faldy, tak aspoň moje  myšlienky.  Tie patria v tieto  týždne   môjmu  súkromnému konope. Nerada to pestujem, ale úprimne...neviem, čo s tým?  Je to také množsvo, že sa večer ukladám do postele  ako zhúlená.  S hlavou ako stodola...

Najväčším problémom  je  rozhodnúť sa.  Či kúpiť, alebo predať?!  Zadĺžiť sa, alebo riskovať?!  Z tých cien na trhu  sa mi búria aj sny.   Ceny tu a doma sa  líšia ako  slon  s mačkou.  Slon je veľký a  predsa   má menšie ceny. Mačka  je  úlisná, vyplznutá,  ale pýta  za seba nehoráznu cenu.  Tak vo sne vyberám. Snívam o menšom slonovi za primeranú  cenu.   A konope rastie a rastie...

O deň po tejto  myšlienkovej  spleti   budem sedieť  v aute.  Verte mi, nie som dílerka, má celkom slušné pozadie, ale  terazky  "Neviem kam z konope?"

Nuž  rozhodnutie  o  bývaní, ak nie ste prezident,  ak nemáte žiadne  politické pozadie (a známosti), ak  nechcete  kúpiť mačku vo vreci, iba sa chcete  konečne usadiť v rodných končinách... Je  asi ťažšie ako pestovať na balkóne ozajstné konope,  večer  tie svoje  myšlienky  zhúliť do nemoty a  ráno mať  múdrejšie večera.

Tak  sa idem radšej  schúliť do postele, lebo  zajtra je deň návratu  do konopného poľa.  Jedno  je isté.. Až sa vrátim späť, bude  zožaté, alebo kúpené,... alebo spálené (sny).

 Neviete, ako  takú vyplznutú  mačku naučiť  sloniemu  rozmýšľaniu?:)

 Napriek  všetkým starostiam Vám všetkým prajem krásne  jarné sviatky.