vikina

Máme za sebou pekný víkend.  Pobalili sme saky - paky a  vybrali sa hľadať svoju pohodu.  Už sme raz takí... hladači a zlodeji. Cez víkend sme hľadali  nádych sily do  ďalších dní v našom známom Sunparku.   Kradli sme si každy slnečný lúč, čo sa nám zachytil o  pohľad. Hľadeli sme slnku do tváre pomedzi farebné lístie na šumiacich stromov.  Takých dní nebýva veľa. Ale krásy, ktorú sme videli bolo na rozdávanie.

Moja Dixina  je len moja. No v poslednej dobe  mi ju  kradne vlasatá, krásna slečna. Nestačím Dixinke očistiť ani  zrak, nechať ju  dobiť si  energy...už sa ocitá v rukách, ktoré s ňou mieria na jesenné variácie. Je v blízkosti oka, čo zblízka vidí veľmi citlivo. Naša vlasatá má proste "oko".

 Vidieť, cítiť a  zažiť  taký víkend, aký bol,  je asi prianie každej  unavenej duše. Každému oku by lichotilo slnko nad obzorom, hladkajúce leskú hladinu  niekoľkohektárového jazera.  Srdce  sa zachvelo  nad striebristým odtieňom rosy, po ktorej kráčate v ústrety  oddychu.   Všetky vnemy  boli v pohotovosti, pripravené vydať a prijať. Vydýchnuť z tela únavu, stres a nadýchnuť sa vôňe borovicových lesov okorené smiechom detí šantiacich na  okraji jazera. Počuť šum lístia v hrátkach vetra, začuť pleskot veľkých  bielych  a mohutných labutích krídel, čo sa vzniesli ponad zvlnenú hladinu. Dať si dúšok kávy  uprostred ticha  pri lese. Vnímať len nádej, že slnko neopustí  nebo a bude  bojovať s tmou čo najdlhšie.  Vstávať do hry svetiel na stene od úsvitu dňa. A nakoniec... Mať  okolo seba  ľudí, čo smiechom liečia, radou pohladia a Dixinku, čo všetko vidí a nič nezradí...Zradím ja. Malú zlodejku odovzdávam do rúk Vašich spravodlivých očí...

Zlodejka vzala  niečo moje,  vdýchla  niečo svoje a ja Vám to prinášam.

Vybraté( z množstva fotiek) a upravené  autorkou:  Adrianka:-)

Víkend plný variácii a zlodejstva  bude pokračovať nabudúce.  Pekný deň všetkým...