vikina

Som matka. Dvoch krásnych zdravých detí. Mám deti. Dcéru a syna. Šťastná žena, ktorej sa to splnilo. Byť milovaná, obdivovaná a dať svetu v zdraví potomstvo. Aj svojmu milovanému manželovi, pravdaže. Dať...deti, potomstvo.

Deti rastú ako z vody. Z plodovej asi...tak rýchlo. Dcéra bola dieťa šťasteny a pri jej zrode sa museli sudičky baviť na 1*.  Alebo mali jednoducho dobrý deň. Bolo (a je) to dieťa krásne, dobré, spavé, papkavé, slušné, poslušné a učenlivééé. Až moc. Hlavne na reč. Rozprávala včasne a veľa. Má to dodnes. Ale zato všetko ju milujem.

Syn je  zrodený z veľkého priania o päť rokov neskôr. Prianie mať syna sa mi splnilo. Sudičky  mu dali všetko, čo by matka chcela mať pre dieťa. Len sudička Zdravie prišla až po roku...asi jej meškala pozvánka na zraz sudičiek. Aj sudičke Reč sa veľmi nechcelo veľmi rozdávať, pridávala svoje prianie po dvoch rokoch. Asi "nebyvo o čem" ako vravia Záhoráci.  Ostatné sudičky  boli primerane štedré. Ďakujem im zato.

Roky plynú a deti rastú, pod vplyvom jedla, starostlivosti, verím, že aj lásky. Plodová voda už asi vyschla. Ale pomyselná pupočná šnúra existuje navždy.

Tak prišlo občas k debate: "po kom to díťe je??" Zapeklitá otázka od celej rodiny...občas aj od nás, vlastných tvorcov detí. Hlavne, keď  čin detí nie je v našom zozname "vysvetliteľný".  Včera sme zoznam pre "istotu" zatvorili.

Dcéra, čím je staršia konštatuejme, že je celý ocko. A to čestne prehlasujem po dvadsiatich rokoch vzťahu...je to veľmi sympatický, primerane múdry, dobrý a statný, vyšportovaný  muž. Len jednu vec má po mamičke...ale tú ocení až niekto iný. Potom. Snáď neskôr ako teraz, keď má sedemnásť.  Tiež mi vzala moju "ženskú" krásu a  pevné dlhé nechty a  husté vlasy...(Moja obrana na môj upadok)  Vlastnosti? Kedže si odpoveď  zo žartu pohadzujeme ako horúci zemiak...zvalíme to na svokru.  Tá ju miluje aká je, pretože je jej prvá vnučka. Jedna nula pre mňa.

 Náš synátor je kvítko...ale po kom??  Podobnosť menil ako chameleón. Dnes viem, že aj keď má "tiky" ako matka, predsa len to "chmíži" pod nosom...bude to po ockovi. Po ockovi??? ...začala včera dcéra...však sa na neho pozri!! Celý otec...! A tak  sa syn  posadil na  "nemocničnom" lôžku (je akože chorý, zápal hrdla)... a riekol:

" Ja Vám poviem, po kom som...ale najprv mi povedzte kto , Ty ocko, alebo mamka...ste viacej sprostejší???"

Ešte dnes nemôžem!...Keby múdrejší, ale on...vraj kto bol sprostejší?? No  ja som len odvetila...Asi ten, kto sa skôr narodil! Takže máme v rodine krásnu "vzostupnosť"...od sprostého až po najsprostejšieho. Pre nás - rodičov - celkom výhoda, horšie to bolo so synom...je posledný narodený,  najmladší! Záhadne, po kom to díte je?...lebo nosí zo školy samé jednotky a pochvaly??!!

Matika mu ide ako mne kecanie...ľavou zadnou...proste od ruky. Pravej, lebo je pravák.  Počítal od malička, skôr ako rozprával...hlavne peniaze. Začínal haliermi, dnes prehadzuje  kovové eurá. Vo svojej peňaženke. Občas požičia, ale návratnosť pýta aj s úrokom. Prinútiť ho k domácej výpomocnej práci je veľmi ťažké. Naše delenie si domácich prác končí obvykle vetou : Čo za to?  Ponúknuté vždy ochotne príjme, aj keď mu to nezvýši obsah peňaženky. Tú mu doplňa jeho dobrá matematika...Pretože láska, objatie, bozk a jedlo sa do peňaženky nevmestia.

Pred dvoma dňami, keď ešte nehovoril ako mutujúci  pubiš, som si niečo "kúpila"...od vlastného syna.  V MHD, proste... skoro  na ulici. Začalo to typickým prideľovaním práce,  ako vynesenie koša a upratanie si jeho vlastnej izby. Nechcite tam prísť po školskom týždni! Prideľovanie prerušilo známe.." a čo za to, mami??"...Len som zúfalo prevrátila zrak k nebesiam a hľadala pomoc na plafone autobusu. "Kriste pane! Ty raz predáš aj vlastnú mater!!"

..." Máš záujem???" ....okamžitá odpoveď  vystrelila do čierneho. Uznajte, dáma v  rokoch, v cudzine, obvykle veľmi slušná  a distingovaná...(hahaha). Proste matka  tohoto "bankára"...spustila hurónsky smiech na celý autobus!!! Bez možného zastavenia! Hanba na sto rokov!! Ešte dobre, že sa toho nedožijem...tých sto rokov.

Mať deti je nádherná vec. Hlavne, ak sudičky nezaspia a majú skvelú náladu. Keď nezabudnú dať zo všetkého trochu a humoru trochu viac. Do každého z nás.

Tak Vám prajem, ako správna striga na metle lietajúca..(celkom príbuzné sudičkám),..aby ste mali humor na každú chvíľu pripravený pre každého, kto o to stojí. Na rozdávanie,  pre dedičstvo.  Aby ste sa teraz, alebo v budúcnosti takto hurónsky smiali z lásky so svojími potomkami. Je to úplne jedno po kom sú. Deti sú korenie, sladké, horké, štiplavé...ale sú naše. Sú po nás, po rodičoch a tí sú po svojích rodičoch...je krásne byť človekom.