vikina

To je ona. Môjho srdca šampiónka. Ona vyhrala. Fotka je moja, správa nie. Zavrite ma, právnici. Mám Vás v úcte, tak ako aj moju výherkyňu. Medzi všetkými dedinkami Slovenska. Ak môžem, privlastním si ju. Tiež ma za to zavrite. Do mojej chalúpky v srdci tejto výherkyne. Cítim sa, akoby mi niekto pochválil moje dieťa. Moje srdce tam sčasti patrí. Mojim drahých pokrýva jej zem. Tam som zažila najsamprvšiu lásku v sladkých sedemnástich. Tam som zodrala už pár párov lyží. Tam som priviedla svojho drahého. Mnoho ďalších skvelých ľudí...Tam som stúpala do výšin. V myšlienkách aj pešo. Tam mám zásobáreň. Sily, oddychu, námetov na život, na príbehy. Aj zásobáreň hríbov. Spomienok. Vravím pravdu, hoc ma zoderiete na paragrafoch. Teším sa, výskam a neviem, ako by som poďakovala. Že som spolovice jej rodáčkou.

Ďakujem všetkým skvelým  a dobrým ľudom mojej výhernej dedinky pod Tatrami. Za jej útočisko. Za jej prítulnosť. Za jej krásu, v ktorej vždy pookrejem. Za jej snahu. Urobiť ľudom radosť a pohodu. Zato,  že prijímajú každého "tuláka" do svojho náručia. Za jednoduchosť, ktorá vyhrala. Môjmu osudu, že ma tam "zatúlal"...Tuláčku, ktorej srdce dnes oslavuje s Vami. Gratulujem skororodáci! Vám pod Kráľovou hoľou. Hoci má "strom vrch naklonený k tej slovenskej zemi"... Vy môžete stáť pyšne.