vikina

Rada by som napísala, ťažká ako olovo, alebo kameň, alebo oceľ. Ale ak vezmem kilo  toho, či onoho, stále je to kilo. Hoci!

Ak Vám padne na nohu olovená  guľa,  poriadne to zabolí a krívaním si to  zapamätáte minimálne na týždeň.  Ťažobu olova  cítite, aj vidíte na farebnej menlivosti modriny na nohe...

Ak Vám však „padne“ zo srdca  ťažký kameň, väčšinou  Vám odľahne, pretože sa  jeho pádom stratí  problém.Hoci je „srdcový“ kameň neviditeľný,  mnoho ľudí navôkol Vám  povie, že   vidí, že z Vás  spadol. Že  to bolo počuť...

Ak  Vám padne k nohách oceľová doska z nepodarenej stavby, myslím, že v tej  chvíli sa  Vám  krvi nedoreže a poďakujete „najvyššiemu“  za  život.  Hoci neveríte, nechodíte do kostola, v tom momente si  spomeniete iba na neho.  Zvláštne, že musí spadnúť oceľ, aby ste poďakovali  Bohu za ochranu...

Volím  frázu ako  život. Lebo ten môj je ťažší, ako som si detsky vysnívala, priala. Ako dieťa som netušila, že  oficiálne  neuznané profesie  od života mi  prídu ako kameň na srdci, spôsobia  modriny na tele i na duši a často krát,  ba pravdivo priznané,  dennodenne párkrát , spomínam   meno Pána na nebi , za  záchranu  života.  Môjho, mojej rodinky, či iných...

Začínam  dumať.

Ak sa zrodením ocitnete v rodine na  4. mieste v počte detí,  život  Vám bez  zmluvy, bez konkurzu a súhlasu, priklepne prvú  (ne)vďačnú  profesiu SESTRA.

Vždy som chcela  byť dobrou sestrou.  Túžila som byť sestrou, ktorá  poslúcha , verí,  dôveruje, ktorá  nezištne  miluje,  pomáha,  drží  tajomstvá,  prezradí hriechy, príjme výtky za iných.  Vždy som  túžila  ostať sestrou, ku ktorej si môže kedykoľvek zo súrodencov  zložil ubolenú hlávku a vyrozprávať  žiaľ.   Vždy som sa  snažila nezradiť, ak ma žmurknutím požiadali mlčať, stále  túžim  byť sestrou  do  nečasu i do šťastia, do  pohody  aj nepohody,  od  počiatku  môjho  života do konca mojich dní byť najlepšou  v profesii sestra. ..  Život zrušil podmienky  zmluvy. V novej zmluve sa  nepíše nič o kríze, prepúšťaní,  príčiny sú utajované a obojstranná spolupráca  na jednom mieste  zlyháva.  Na stavbe života pribudol  ťažký kameň...

Ak sa rokmi ocitnete v dôveryhodnej  pozíciu, pridajú Vám  profesiu KRSTNÁ MAŤ.

Priznávam,  že  ako začiatočníčka som sa  tým pýšila,  povýšili ma nad sestru a nezištne som sa snažila spĺňať všetky  zmluvné  body  tejto  práce.  Vždy som  sa snažila byť krstnou na plný úväzok,  aj keď sa  dodnes  desím posledného odseku zmluvy..., kedy  by som nastúpila na miesto pravej matky. Ten bod neprijímam. Nech mi to aj strhnú z platu.  Ako mi život  umožňuje, snažím sa rovnoprávne  rozdeľovať svoju krstnomaterinskú  lásku medzi svoje dnes  už  4 krstňatká.  Vždy som túžila, aby  ma brali ako  maminu, ale o trochu viac. Tajomstvami,  letnými prázdninami a úprimnosťou.  Vždy som túžila a túžim  zažiť  pocit, že ma potrebujú, vyhľadajú a nezradia. Chcela by som, aby vedeli, že ich   mám rada  rovnako  ako tie svoje deti.  Snažím sa o to už celých 27 rokov. Dnes sa  bojím,  aby sa moja dlhoročná  snaha nezrútila ako oceľová  doska na stavbe...

A na koniec  to najťažšie. Už tušíte, akú profesiu nám život  pridelí??? Tento krát  pekne na papieri, zmluvne podpísanú a riadne  opečiatkovanú.  Výkrikom  do sveta z maličkých  detských  úst  sa stávate  profesionálnou MATKOU.

Od prvého dňa  som vedela, že  práca je to zapeklite  náročná. Od prvého dňa  som dávala zo seba  všetko, čo som vedela, učila som sa  rýchlo. Túžila som byť  tou najlepšou matkou, najlepšou  dôverníčkou. Najlepšou ošetrovateľkou, či najspravodlivejším sudcom. Venovala  som jej  všetok svoj pracovný i voľný čas, bez nároku na odmenu.  Postupne sa mi stala  olovenou guľou, ktorú som už nikdy nezložila z nohy.  Nosila som si  povinnosti  aj do postele,  trávila som  tam noci, dni a bola pripravená stále odrobiť ten najväčší diel  povinnosti.  Olovená  guľa  rokmi oťažievala.  Pravdu povediac je ťažšia  zo dňa na deň a ja viem, že z tejto profesie  Vám nikdy výpoveď nedajú.  Darmo sa vyhrážam, darmo sa zariekavam, darmo  prosíkam  o zníženie  úloh.  Veľakrát mi olovená guľa spôsobila  ťažkú modrinu,  privodila  potoky  sĺz.  Nedokázala som  s ňou vystúpiť na úspešný vrch, z ktorého sa  vystatujú  kolegyne.  Občas sa jednoducho zašprajcovala  vo dverách a nebolo možné...iba ostať stáť.  A život ako  šéf sa  Vám  občas smeje do tváre.  Ako ľahko je ženu  obalamutiť jednou „obrúčkou“. Začína to na prste a končí na nohe.  A odmena  je v nedohľadne, leží u šéfa a možno nikdy neprekročí prah jeho „kancelárie“...

Dumám. Nevďačné, či  vďačné  profesie od života?   Práca, kde sa nemusíte dočkať žiadnej odmeny, či platu. Musíte  len veriť a dúfať, že  Vás  život  za to určitým  spôsobom odmení. Stačí pár slov...

Najkrajšia  odmena za SESTRU je:  „ Ty si  tá najlepšia sestra zo všetkých“

Najkrajšia odmena za KRSTNÚ MAŤ je:  „ Ty si najlepšia  náhrada za moju mamu“

Najkrajšia odmena  za  MATKU je: „ Ďakujem za  život , mami“

   Tak  aký je vlastne  život  ťažký a akú má cenu...??   Podľa mňa je na nezaplatenie.  Podľa mňa  má najvyššiu cenu nad všetkými cennosťami, aj keď za  určité profesie  nedostanete ani cent. Podľa mňa  má váhu všetkých kameňov, olovených gúľ i oceľových  dosiek na celom svete.   Tú váhu sa  oplatí  nosiť s cťou. Pretože za najvzácnejšie  profesie je tá najvzácnejšia odmena.  Nehmotná, neviditeľná.  Volá sa   RODINA.