vikina

Kráti sa. Mne neuveriteľne. Ten predvianočný čas.  Vidieť ho všade už od októbra, akoby mu bolo málo. Všade vyznáňa, cingi -lingi. Všade svieti a  všade  samý červenobiely deduško.  To iba mne sa v hlave ešte nič nerozsvietilo.  Asi som si mala ísť posedieť nejakému deduškovi na kolienko. Možno má na tých kolenách vypínač a mne by sa rozsvietilo. V hlave...nápady na darčeky.

Aj Vy nemáte ešte nakúpené?  Myslím Ježiška, čiže darčeky. Tak ani sa radšej nepýtam, čo kto chce, lebo by som sa musela ísť postaviť pod nejaký most a počkať do rána. Ak by ma nezavreli za prostitúciu, tak by ma chytila znovu chrípka za pajšle a nebolo by o čom viac rozmýšľať.Ani o darčekoch , nie to o červonobielom deduškovi. Ježiško by sa tiež na mňa... 

U nás sa píše Ježiškovi list. Čo si on má čo na staré kolená ( na ktorých sa aj tak nedá posedieť)..čo si má čo hlavu namáhať. Bude to mať na papieri, veď od počúvania prianí a od sedenia ešte nikto neoslepol. Tak čítal aj toho roku..hmmm, hmmm, dobre, hej..dá sa! 

U nás doma sa skrátil zoznam želaní. Ani som si nemyslela, že toho roku budeme takí skromní. A  potom, že vraj sviatky štedrosti a pokoja. Pokoj mám neustále, viem si ho "zariadiť"... len tej štedrosti neviem prísť na koreň. Všetkého dostatok, všade dostatok...uznávam. Ježiško náš rodinný, nemáš to ľahké! Hoci si nohy aj po staré kolená zodierieš,  to čo by niekoho prekvapilo...asi nenájdeš. Najväčšie prekvapko by bolo nedať nikomu nič!!...Uznajte, neostali by ste prekvapení????????

Tak choď  a nakupuj...Lebo čas previanočný sa kráti. Len dávaj pozor, aby si  písmenká dobre pochopil. Lebo nepochopené môže nakoniec aj bolieť...