Toto porekadlo pozná každý z nás. Však minimálne každý druhý z nás sa s ním už stretol vo vlastnom živote a môže povedať, že na ňom je určite niečo pravdy. Tak ja Vám poviem, nieže niečo. Je to pravda a krutá. Dosť pri hlbšom zamyslení bolí, ale aj pôrod bolí a tu som.
Po dlhých 25 rokoch slobody, či skôr samostatnosti som sa sťahovala nespočetne krát. Niekde sa človek usadí a potom príde zmena. Sám si ju zvolí za najlepšie riešenie momentálnej situácie a ide. V Čechách by povedali „o dum dál“. Tak zoberie tých pár svojich švestek a sťahuje sa za lepším. Vždy zanecháva za sebou pár spomienok, dobrých, či zlých a hlavne kamarátov. Neviem nazvať všetkých ľudí, ktorí mi prešli „rukami „ priateľmi, lebo za priateľa považujem človeka, ktorý v mojom živote má veľký kredit. Ktorý pozná moje tajné sny, pozná ma podľa gestikulácie a bez slov mi rozumie. Vie sa smiať na mojich mimikách a vyčíta len z pohľadu o čom je reč. Vie vypočuť, kritizovať , pomôcť, no hlavne nevie zabudnúť... Tak takých je za mnou „dosti“ málo... Škoda, alebo šťastie???
Moja kámoška Hanka z detstva. Prežili sme od škôlky všetky kroky života až do vlastných svadieb ako siamské dvojčatá. Doslovne. Mali sme rovnaké myšlienkové pochody pri hrách, pri učení, pri plánoch, návrhoch a aj pri názore na chalanov. Bolo mi s ňou úžasne. Až kým som si nezbalila švestky a neodišla za „zbalených“ chalanom do Čiech. Plakali sme, sľubovali si vernosť až do... Odvtedy sme sa stretli iba dvakrát.
Moja česká naj susedka Iva. Prežila som s ňou svoju prvú materskú. Ona svoju druhú. Chodili sme spolu na výborné české pivčo, hrávali rodinné futbalové zápasy a brouzdali krásnym starým mestom. Naše deti boli ako súrodenci. My ako sestry, ktoré sa nikdy nerozídu. Rozišli sme sa. Keď Slováci povedali bratom Čechom „zbohom“. Vzali sme s manželom svojich „nastrádaných viac ako pár švestiek“, trojročnú dcéru a šli domov. Ako pamiatka na jej plač, „čo si ona bezo mňa počne?“... mi ostal keramický mešec. Akurát na mňa pozerá z poličky pri PC plný pier a ceruziek a zvýrazňovačov. Nič viac...verím, že jej sa jej darí aj bez mňa, aj keď sa nikdy viac neozvala.
Moje dve prešovské opice. Viera a Monika. Jednu som spoznala, keď sa mi ju podarilo zlanáriť do AVONu, ktorý som vtedy s bruchom pred pôrodom zastupovala sťa team leader. Bola moja prvá Avon lady. Ostala prvou aj naďalej. Kámoškou na večné časy. Druhú mi predstavila tá prvá. Asi som nebola zo začiatku dôverčivá, ale časom sa z nás stala nerozlučná trojka. Tri opice. Jedna hluchá, druhá slepá a tretia musela, či chcela, či nie , byť aj trochu tou sprostou.. Občas jej to nedopínalo...Každej byt by vedel rozprávať. O tých spoločných ranných a aj poobedňajšie kávy na materskej, či nezamestnanke. Tie slzy, ktorými sme si navzájom uľavovali z rodinných starostí, zo starostí z detí. Tie tajné oslavy, ktoré radšej ani nespomínam do detailov. Hanbila by som sa aj pred monitorom. Výlety a úlety počas neprítomnosti našich chlapov. Babské jazdy od večera do rána. Celých jedenásť rokov života. Ubehli ako voda a mne ostali iba spomienky. Toľko plaču pre nič. Lebo po mojom odchode nič neostalo. Mne ostáva len dúfať, že na mňa v dobrom spomínajú.
Jeden rok v metropole. Jeden rok v práci, ktorú som s hrdosťou nazývala vysnená dovolenka. Aj keď počas dovolenky občas prehrmela búrka, či pršalo na dušu pár dní... bola to najkrajšia pracovná dovolenka môjho života. Môj život zaplavili ľudia, ktorí mi dali viac ako by som si zaslúžila. Dali mi plnú dôveru a úctu. Dali mi pocit, že som niekto a že som ich súčasťou. Spoznala som množstvo ľudí, poniektorí z nich mi chceli do rúk vložiť priateľstvo. Prepáčte, odmietla som. S úctou k priateľstvu. Pre mňa sa priateľstvo nerodí za rok. Za rok sa zrodí u mňa dôvera, kamarátstvo a aj úcta. Preto som s úsmevom odmietala slzy a otázky typu „čo si ja tu bez Teba počnem?“. Tušila som, že príde na slová pre mňa neznámeho autora.
„ Zíde z očí , zíde z mysle“.
Je to veľmi jednoduché. Po rokoch povedať, nemala som čas, mám mnoho práce, nemôžeš ma pochopiť...
Máte pravdu. Nemôžem.
Nemôžem si denne nepripomenúť chvíle z detstva, ak mi dcéra rozpráva o prvých láskach.. (Och Hanka, spomínaš?!)
Nemôžem si denne nespomenúť na ranné kávy troch opíc, keď pozerám pri svojej rannej káve na doporučenú poštu mesiac, čo mesiac, bez mena Viera, či Monika.
Nemôžem si nespomenúť na super pocit v kancli ráno o ôsmej, s očakávaním prvého zaklopania , keď ráno, čo ráno o ôsmej sedím v metre a vymýšľam si program na deň. A v kancli aj v ľuďoch...zapadnutá prachom.
Nemôžem zabudnúť na tie všetky slzy a nariekania od všetkým mojich priateliek a priateľov,
ktorí nemajú na mňa čas ani jeden deň v týždni, ani jeden deň v mesiaci, ba ani jeden krát v živote...
Ja som nikdy pri lúčení neplakala. Vedela som, že odchody sú vývoj a naše stretnutia, či vzťah je iba vo mne. V mojej vôli nájsť si čas, uvoľniť minútu z nabitého programu, či povinností a napísať. Alebo osobne prísť. „Ahojky... nezabudla som...“
Plakala som iba pri ľuďoch, ktorým už nikdy nebudem môcť povedať „nezabudnem“. Tie slzy mali hodnotu priateľstva a lásky.
Neplytvajte slzami, ktoré zmyjú Vašu vôľu nájsť si čas. Neplačte za priateľstvom, pre ktoré nie ste schopní si nájsť čas. Neviňte čas, že Vám berie priateľstvá. Vy ste čas, Vy ste priateľ, Vy ste Vaša vôľa byť a ostať navždy priateľom.
Koľkí Vám stoja za ozajstné priateľstvo??? Napíšte im, zavolajte, povedzte osobne, „nezabudol(dla) som“...
Napriek spomienkam, napriek stratám, hľadám a verím v naozajstné pravé priateľstvo. Naivita??
Komentáre
:)
vítay v clube..)))
:-)
a ked sme pritom este
No,ale takto na večer
Viki, mala si dost priatelov
BV
Teide
teiduško..
tak sa potom ale ozvi
Marti
ked odíde dobrý priatel..tak to vie bolieť..
Believerko...
„Ahojky... nezabudla som...“
BV
Vikinka
tento rok nezabudnem vik :)
Ell
Marti
Viki, ved kamarat ci priatel, len ked zotrva...
teide
Bv
Viky...
veď vieš, že to bol iba pokus o žart. Chcela som "odpisovať" od BV a iniciatívne som tam pridala z Tvojho podtitulku... Však "keď budem mať čas" napíšem viac aj ja, neboj... Ale Ty sa mi nikdy nevytratíš z mysle, ver mi!!!!
oka
pekné Vikina :-)
teda...
Vikyyy...lepšia inteligentná samota,ako hlúpa spoločnosť..)))
a idem..nech som rano za krasnu..)))
bru noc..)))
Marti
bv
rusalka
emko...
Ell
No a aby som netrhal partu
believerko
Viki, noo v adresari to je myslim malo:)
a to si prekladam ako
Teide a ostatní...
ellita..)))
...
priatelia
Vikina,
Hanka
topas
Pirátka
vikina
a nie si naivna :)
Vierka
Ešte jeden pozdrav...
Martuška, sestrička....
No budem písať, lebo môžem, budeme klopať, lebo sa dá, budeme komentovať a kým bude voda na svete.. všetky pomyje sa dajú zmyť:) každý z nás je kvapka rosy, ktorá niekam dopadne a ullahodíí... Prajem pekný deň.
Viky...
A to, že sme sestry (blogerské) radšej nehovor, aby to nebolo považované za rodinkárstvo... Pekný slnečný deň, Viky! Uži si ho ako sa len dá... Pa
Viky, excelentne napísané...
U mňa sa opravdivé priateľstvo spája predovšetkým s bezhraničnou dôverou v konkrétnu osobu. Sám človek potom cíti, či aj ten druhý, akože priateľ, je na rovnakej vlnovej dĺžke a priateľstvo sa môže rozvíjať a upevňovať. Vložená dôvera do priateľstva je ukazovateľom pevnosti a trvácnosti aj po mnohých rokoch. Nemala by byť za žiadnych okolností pošliapaná. Lebo nie je asi nič horšie, ako strata dôvery a tým aj priateľstva.
Teraz som dlho nemal internet a preto som zišiel z očí... Nakoniec, taký nedomestikovaný maco nie je na zhliadnutie každý deň...brum, brum..
ahoj Viki
macko
Prajem krásne leto, teším sa, až sa znovu zastavíš:)
Derechura
VAAAAV
...mala si kamosku s ktorou si prezila cele detstvo, pubertu, mali ste rovnake myslienkove pochody, proste az do svatby se zili da sa povedat bol po boku a jedneho dna si odisla plakali ste, to je jasne da sa povedat ale OD VTEDY SI SA S NOU VIDELA DVA KRAT??? to nemyslis vazne?? NEUVERITELNE.....
češka Ivka da sá povedať tri roky priateľstva, teda fakt krasneho priatelstva, puby, zurky, deti... rozchod plač a NIČ VIAC IBA keramicky mesec.. ziadny mail, nic??
11 rokov s opicami :-)) a potom odchod asi do BA? a ani s tymi nie si v kontakte??
to ma byt akoze fakt pribeho zo zivota?? mne sa to mu nejak ani nechce verit... teda bol by som rad ak by to bol iba vymisil ak nie tak MI TO JE VELMI LUTO :-((
NAIVITA??? ja fakt neviem nechcem byt kruty a napisat ano, ale tak ja fakt uprimne neviem....
budem ti fakt drzat palce...
celkom smutny pribeh by som povedal, fakt ma dostal... este raz vela stastia pa
wou...
No aby som pravdu povedala, s kámoškou z detstva sme fakt neboli osobne viac ako 2x!!! ... no presne na tento príbeh zareagovala.. máme síce email adresy, ale nie je to ono, čo by som od takej kámošky čakala, ale akceptujem... každý máme iné priority v živote... pre mňa je to neustáley kontakt. Chýba mi...
S kámoškou z Čiech je to neuveriteľné, ale do bodky je to pravda... neviem, kde a ako sa jej darí.. nemám kontakt... okrem toho, že približne viem, kde žije... nič viac. Neva... 3 roky v živote sú málo na to, aby sme si boli až tak blízke... boli sme mladí, bezstarostnejší a pribudli nielen roky, ale aj starosti.. Nikdy nevravím , že sa už nemôžeme stretnúť...Je to len o nás, či chcem,alebo nie...
Kámošky z rodiska... ale áno, stretávame sa.. no je to jednostranné... vždy príd m iba ja, ak nie.. skapal pes.. vždy napíšem iba ja, ak príde opoveď po roku.. som vďačná, že aspoň toľko.. Je to tažké, ale asi som naozaj naivná, ak si myslím, že všetci sú ako ja:)) Nie sú... a ja sa musím naučiť s tým žiť.... Tak ako sa iní naučili, že ja a moja rodina neobsedíme na jednom mieste:)))
Díky za koment... trochu som sa vrátila do problému, ale verím, že som Ti odpovedala dostatočne. .. učím sa žiť prítomnosťou...Pekný deň prajem.