vikina

Mne sa nič nechce. Bola som ráno na rozhraní. Vstať musím, ale ostatné... no musím?? Aj som sa predpripravila na odchod do školy s detvákmi. Namaľovala, upravila... Vyzerala som už napolovicu rozhodnutá. Že nastúpim s nimi do ranného kolotoča, len ten pohľad vonku mi nič nehovoril. Žiadne "poď  moja, poď"...ani náhodou! Motalo mi v hlave jedno malé pokušenie. A tak tu sedím, pijem svoju kávičku a posielam Vám niečo z email pošty. Autorku som nenašla, tak si beriem "na triko" roznášanie tejto správy. Mne sa dnes zdá veľmi múdra. Musela to byť múdra autorka. ... Príjemný piatok, lebo ten by mohol byť aj častejšie ako len jeden krát týždenne... Aj Vám , aj autorke.

 MODERNA ZENA

 Je 6 hodin rano. Budik neprestava zvonit a ja nemam sil ani hodit ho  o stenu.

 Som v koncoch. Keby som tak mohla dnes neist do prace. Chcem zostat  doma, varit, pocuvat hudbu, spievat si... Keby som mala psa, sla by som ho vyvencit po okoli. Hocico, len nemusiet vyliezt teraz z postele a  nastartovat dalsi den.

CHCELA BY SOM VEDIET, KTO BOLA TA STRIGA, MATKA FEMINIZMU, KTORA MALA TEN

 NESTASTNY NAPAD ZROVNOPRAVNIT PRAVA ZIEN A PRECO TO SPRAVILA NAM, CO

 SME SA NARODILI PO NEJ.

 Vsetko bolo skvele za cias nasich starych mam. Cele dni travili  vysivanim, vymienanim receptov so svojimi kamaratkami, uciac sa spolocne tajomstva korenin, triky a domace lieciva, citanim dobrych knih v  knizniciach svojich manzelov, dekorovanim domu, stepenim stromkov,  pestovanim kvetin, zberom urody a vychovou svojich deti.

 AZ KYM NEPRISLA TA ZENSKA, KTOREJ SA TO NEPACILO A NAKAZILA OSTATNE  NEVEDOME REBELKY DIVNYMI MYSLIENKAMI AKO

"ZISKAJME SI SVOJ PRIESTOR"   ...AKY PRIESTOR? ...CO ZA PRIESTOR?

 Ved sme mali cely dom, cele mesto, cely svet pri nohach. Mali sme  dokonalu nadvladu nad muzmi, boli od nas zavisli - co sa tyka stravy,  obliekania sa, pozicie v spolocnosti. Ake prava sme chceli obhajit? 

 Oni su teraz zmateni, nevedia aku ulohu zohravaju v tejto spolocnosti, boja sa nas ako diabol kriza.

 Tato sranda nas stala kopec povinnosti. Preco, povedzte, preco  pohlavie, ktore malo len to najlepsie, ktoreho povinnostou bolo iba byt zranitelne a nechat sa viest zivotom, zacalo sutazit s chlapmi?

 Nezvladam viac  byt chuda ako metla, ale s velkymi prsiami, kvoli comu sa umaram vo  fitnesku a zomieram hladom, pouzivat vsetky kremy proti starnutiu a vraskam,  aby som nevyzerala zklesnuto, pit vodu v kazdy okamih dna a kazde  rano sa bezchybne namalovat od korienkov vlasov az po vystrih, mat bezchybne vlasy a nezabudnut  vcas si zafarbit vlasy, pretoze sediny su horsie ako lepra, vybrat  spravne oblecenie, topanky, doplnky, aby som bola v praci reprezentativna. Uz ma nebavi  rozhodovat, ktory parfem sa hodi k mojej nalade ani riesit polovicu  veci cez mobil, obavat sa, ze ma niekto predbehne, travit cele dni  pred pocitacom ako otrok, s telefonom na uchu riesiac problemy  jeden za druhym, a odchadzat s cervenymi ocami (od monitoru,  samozrejme, na plac kvoli laske nie je cas).

 Platime vysoku cenu, aby sme boli stale vo forme, bez strii, dokonale  depilovane, usmievave, vonave, s perfektnymi nechtami, o perfektnom  CV plnom titulov a skusenosti ani nehovoriac.

 Stali sme sa "SUPER ZENAMI".... ALE STALE ZARABAME MENEJ AKO ONI.

 Nebolo lepsie, omnoho lepsie nadalej strikovat na hojdacom kresle? Uz  mam toho dost!! Chcem, aby mi niekto otvoril dvere a nechal ma prejst, nech sa mi  stolicka sama podsunie ked si idem sadnut, nech mi posielaju kvety, odkazy s  basnami, nech mi spievaju serenady pod oknom... Ved my sme vedeli ze  mame mozog a ze ho vieme pouzivat. Tak preco sme to museli ukazat aj  im??

Uz som sa rozhodla, opustam poziciu "MODERNA ZENA". Niekto sa prida?

Upozornenie: nie som tá, ktorá to písala...čiže autorka! Dnes by mi vyhovovala polovica jej slov... Preto: sedím v kresle, pijem kávu, neštrikujem. Počúvam Ell a nestrám sa o množstvo kalorii z raňajok...Kvety si kúpim aj sama, kedže muž musí pracovať. Básní mám dosť aj bez serenád. Od našich básnikov - blogerov. Vypla som mobil a problémy neriešim. Nestoja za to, ani za plač. Vlasy od korienkov kričia sivotou. Do pondelka to počká. Sezóna líšok sa len priblíži...Lak na nechtoch je ošúchaný, však niekto musí aj poriadiť byt...Aj to je práca. Ale ani po nej nevyzerám ako štíhla modelka. Mám sa rada, aká som, mám rada piatok, aký je, mám rada svoju pohodičku...a strašne som milovala svoju prácu!! Ale dnes je piatok a ja nemám rada tú strigu, čo nás posunula do vyššie uvedených pozícií...

Život nechcem prebehnúť takýmto galopom...chcem ho užívať, lebo každá minúta je iba raz, iba chvíľu...iba okamih...zastavme tie kone...! Kiež by sa to dalo... :)