vikina

  Prestávka na čerstvom vzduchu urobila dobre nielen dôchodcom.   Potvrdenie, že medzi nich nepatrím bolo v pohľade na parkové  lavičky.   Ja som nesedela, dcéru to trochu šarpalo, ale keď zbadala, čo sa skrýva v ďalších sklenených katakombách, do ktorých sme vhupli, zabudla.  Zabudla aj na ľudí.  "Tu ma foť, takto ma sfoť, toto tiež aj s s týmto..."  Dosť, že nám nikto nerozumel, ešte si aj domýšľali, že som prišla fotiť s vlastnou modelkou do kvetinkového časopisu...

Žiadny časopis, bude blog.. a basta. Však pomyslenie, že sa s Vami nepodelím o zážitok, bol horší, ako to, že stratím autoritu u dcéry. Tej už žiadna kvetina neublíži, ani nepomôže... ale nevravte jej to. 

Vchádzali sme pod ovisnuté fuksie rôznych farieb a  katakombami zo skla sa dostávali až do útrob. Už nás len dať zožrať nejakej mäsožravej rastlinke... Zbytočne veľa slov. Nadýchnite sa  ešte čerstvého vzduchu, von sa dostaneme po riadnej farebnej a voňavej dávke.

 Na jednom území  spolu rôzne druhy, dokážu  kvitnúť do krásy, bez hašterenia, ani vlasy si nevytrhávajú navzájom ..(dokázali by to aj ľudia..?)

Muškátik sem, muškátik tam.. ktorý je krajší?

  "Tu ma sfoť!!!".... odohnať ju od nádherných hortenzií  bolo nad Nikonkine sily...(ja si svoje šetrím).   Tak ju tam necháme, čo myslíte?

 Fuksie nám šuškali od uška, kade máme kráčať a vodili nás z kúta do kúta, niekde nás ani nepustili, len spoza  špagátika sme mohli nakuknúť... a robili sme poctivo kuky kuk, cvaky cvak:)

Muškáty ako vojaci po okrajoch stáli, všetky farbami na nás požmurkali:)

 Schované sedenie pre kráľovskú rodinku, pre nás obyčajných  celkom uzavreté. Nevadí, stačí aspoň očkom  posedieť v tôni a vôni  pod palmami.

Takto okato  nám hľadela do oka, takto okato nám svoje tyčinky ukázala...krásavica fuksia.

  Po fuksiovskej prechádzke ocitli sme sa s davom samozrejme  (zase postarším:) v  azalkovom kráľovstve.    Tu nemám slov, skoro som zabudla zavrieť  ústa, nadšenie a atmosféra bola...no, hustá:)

 Od azaliek  nás  privítala malá chodbička, kde sa schovávala celkom osamelá červená kráska.  Nedosiahnuteľná, aj kvôli zábranám z lana.  Na lano mám dcéru...podvihla, podržala  a ja som cvakla.

Takýmito okvetnatenými schodiskami  sme všetci postupne schádzali nižšie , nižšie, nevedno kam. Raz to boli modré, inokedy fialové kytice " margaretiek" ?? ...Janko, pomôž, čo je to?....:)

Tunel z kvetov mal mnoho druhov a zaujímavé sadenie  hortenzii, ktoré  boli osadené do keramických kvetináčov , v podobe morských mušlí.... a bolo nám horúúúco!

 Menšia odbočka cez nové druhy.  Niektoré aj s menovkou..., ale kombinácia  na zemi a v kvetináčoch ma  mierne povedané..ohúrila najviac:)

Len malá pripomienka... tá hra svetla na machu je záhradnícke umenie svetlého a tmavého machu.  Vzdávam záhradníkovi úctu, a čo Vy?

Takto nám nad hlavami viseli palmy, chválabohu celkom pevne uchytené. Neviem si predstaviť dopad...ako by asi dopadla palma, nech rachne na moju tvrdú hlavu?!?:))) 

Sme v cieli, vlastne v hlavnej okorunkovanej kupole.  Výška prehromná, drobček človek a ozruta palma.

 Poniektorí nám obsadili lavičku, teraz by som si už sadla  aj ja, dcéra sa len zúfalo oprela a vzdychla, že moc fotím a  nesledujem voľné miesta!  Čo ja??.. ja mám výdrž, ale tá mladá generácia nič nevydrží!

 Keď  sme popri bielej  azalke vchádzali,  ešte bola bez opadnutých kvetov. Asi jej bolo z toľkého národa, čo sa valil počas dňa dnu...na odpadnutie.   Tešila som sa, že si môžem aspoň niečo z tohoto kráľovstva ukradnúť. Som rodená kvetinová straka... s opadnutými lupienkami šup do kapsičky:) (ak ma zavrú... tak do kráľovských záhrad, prosím!!!)

Všetci húfne odchádzame, len si dávame pozor, aby sme nastúpili do správneho autobusu...!:)  Ten náš mal číslo 53.

Vysmädli sme, voda došla... dáme si  pár mandariniek??

 Tento lenivec ryšavý je maskot kráľovských skleníkov...  alebo zaspatý vrátnik.?.. však čo, šichta ešte neskončila, záverečná je až večer:)

Vidíte, stále nie som na lavičke!... jednoducho kto zna vytrimac, ten daco vytrime, ňe?:))) Nepotrebuje žiadne lavičky  a tieň od kráľovských stromov. Ide sa domov!

Sus crofa "ferus"   už sedí a len čaká kedy odídeme, nech si trochu poryje v kráľovskej zemi.  Tak čaf, zase o rok!

My odchádzame, niektorí iba prichádzajú... myslíte, že vedia, že prechádzajú popri  storočnej azalke???  Ani ich to neohromilo, ale mňa to poriadne nasrdilo... fakt idem do 53jky:)

 Pozlátené brány sa zavreli, kráľ Albert s kráľovnou Paolou zazvonili  zvoncom a otvoreným záhradám a kráľovským skleníkom je koniec. Ak tu budete o rok, dajte sa zlákať farbou, vôňou a pozvánkou, čo nosí slnko a vietor vzdušnou poštou.

Prajem pekný zvyšok podvečera.