vikina

Stáva sa zo mňa egoista. Sama sebe si sľúbim, sama sebe hovorím a sama sebe potrebujem pohladiť sebavedomie. Alebo ináč...začínam sa rozprávať sama so sebou. To sa už viac podobá na mňa, lebo egoizmus "nebirujem".  Sľúbila som si, že si urobim zápisky o troch prežitých týždňoch v lone Šariša. Dnes som si dohovorila do duše, že je načase začať, kým Alzhaimer drieme u suseda...Idem na  to... (na čo?.. však si už bola, dvakrát od rána??:))))

Dovolenka. Kto z Vás nepozná toto slovo, nech sa zdvihne, otvorí šéfovi dvere a povie mu, čo si o jeho práci myslí... bude ju mať. Dlhodobo...

U nás je to rozdielne. Ja som na svojej poslednej trojročnej materskej dovolenke bez dieťaťa. Môj šéf je môj manžel. Ani som mu nemusela nič vravieť, vzal dovolenku sám od seba. A nás so sebou. Ale to bolo. .."Čo bolo, bolo, terazky som majorom"...

Po dovolenke, hlavne šťastnom odparkovaní našej "limuzíny", Nimbus začal vytrubovať  do sveta a z kúta:

"Noooo, už sa vrátili, už sú späť, už zase mám všetko na mojom chrbte!!!!"...

Tak sme späť.  Z dovolenky. Zo slovenskej. Z domácej malinovice od suseda som už pretriezvela.  Počkaj zajac Rasťo... toto Ti neprejde:)))

Na cestu sa ma nepýtajte, manžel ju už pozná naspamäť. Ja len zo spolujazdcovej strany občas prudšie pribrzdím, občas ukážem iným "ako jazdia" a občas si zdriemnem, aby som vládala udržať oči, keď už manžel nevládze. Však z lásky aj solidarita vzniká, nie? Ja milujem solidárne všetko, čo nemusím vykonať sama.

Došli sme. Hovoria tomu šťastne. Asi preto, lebo sme vystúpili z auta celí.  Lenže tí, čo tomu tak hovoria, nesedeli v aute 17 hodín, nestáli pre dve havárky v šóre na diaľnici a nečakali na zázrak pohnutia dve hodiny. Nevypliešťali unavené oči v noci hľadajúc zúfalo bielu prerušovanú stredovú čiaru cesty, keď sa nebu roztrhá vrece s daždom. Tak tomu síce poviete šťastne, ale o celistvosti človeka ani pamiatka. Hlava ako humno, oči ako angorák, ruky nohy jedna strpnutá kosť a srdce napumpované adrenalínom z kávy a redbullom tak, že infarkt si už mädlil ruky.  

Východ Slovenska  a dobrí susedia nás privítali. Soľ, ani chleba nedali, asi nemali. Bohovská domácnosť...asi sa báli, že im to s tými stŕpnutými rukami rozsypeme po kovrali, po tej naleštenej plávajúcej podlahe. Nám to už bolo všetko jedno. Dlho sme nesedeli, tak sme si rovno sadli na sedačku, precvičili "slovenskú hádzanú" a odtiahli na bojisko, zvaný prázdny byt.  No základ musí byť  a bol. Manželská posteľ  2x2metre.

A tak sme došli. Nech žije Prešov ...

Prvý deň bola nedeľa. V prázdnom byte sa to super ozývalo, len škoda, že moja rodinka uteká, keď si spievam. Vraj spievam rada, ale nem dobre... Kávu sme dopili, čo ostala v termoske, doliali novou  a vítali deň rovno na obed.  O ten sa postarala moja dobrá suseda, ktorá ako správna východňarka "zna, co še patrí, ňe?" . Vytrasený žalúdok jej blahorečí do dnes.

So stmievaním bolo načase opáčiť aj krčmu na konci sídliska. Reku, či sa devy "čapníčky" už dovyvíjali... Ej, bisťu, nie že sa dovyvíjali, niektoré to prehnali...ale pivo, slovak Šariš je veľmi dobrá vec. Veľmi...Len treba viacej cviku, viacej obozretnosti a menej štedrých , vyradostených susedov.

 Tak krásne sa dovolenka už dávno nezačala. S dobrým pocitom, so super susedmi, v dobrej krčme s vyvinutými čašníškami a moc, moc štedrým susedom ...Tak krásne sa to začalo. Všetko sa mi začalo páčiť, nálada, debaty, uvoľnenosť... len keby som nemusela nakoniec trikrát "telefonovať"  v noci až hen do Bruselu... Nemusela som im o tej Tvojej  výbornej malinovici  povedať pravdu... Nemusela...!! No počkaj Ty zajac Rasťo!:)

Zajtrajšok bol dávno. Bol ťažký, ale po takej dlhej dobe sa musím poďakovať výrobcom všetkých tých pohodlných sedačiek a pohoviek v Asku v Košiciach, že som si v ťažkej telesnej pozícii mohla otlcť dutú hlavu o ich kvalitné drevo. Okrem sedenia, ležania a vzdychania...

 S opičkou svojou, no aj plyšovou,ktorú som pevne zvierala v náručí pre malého synovca... som ešte netušila, že tento deň je malina proti zajtrajšku.

Tak nabližšie o zajtrajšku.

Pekný piatok a príjemný víkend. S rozumom do neho, s rozumom....:))