vikina

Jasné, tragédiu by ste chceli, čo??...krvichtívé ľudstvo. Scénar je však iný. A písala som ho nečakane a nie sama. Môj Ježiško  bol pri tom.

Prebúdzanie do dnešného dňa ma veru netešilo, hoci som mala za sebou 9 hodín sladkého spánku. Len sa mi rozbrieždilo, vedela som, že prvé, čo do rúk vezmem, káva nebude. I keď bola, ale až po vareche. Ale pred varechou bolo ticho v byte. Môj Ježiško odišiel...

Mala som za sebou nielen kávu,ale aj prvý dopečený koláč, čo vôňou deti pobudil. Oči zalepené, ale už aj pchali psrty do hrnca s krémom. Tak pomohla varecha. Zhora pohrozila a odohnala. Dobrá varecha! A dobré ráno..kde je???

Môj Ježiško prišiel a poprial šťastné a veselé. Mne bolo veselo už od rána, neviem ako jemu, ale usmieval sa. Až podozrivo šťastne. Bol ježiškovať v obchodoch? Úhádla som. Zaslúžil si odmenu. Krém z varechy. Odmietol, ale kávu nie. Tak som piekla ďalej .

Trebalo šuľkať kakaovoorechové guľky v kokose. Pýtam sa Ježiška: " Budeš mi šúľkať guľky pri telke?? ... a Ty mne??" znelo ako odpoveď. Však áno, len musím ísť ešte niečo nakúpiť...potom budem aj šúľkať:))))  Varechu som do myčky hodila, vyštafírovala sa ako do sveta, medzi ľudí. Idem ježiškovať...ale to vedela iba moja myseľ. Môj Ježiško to nevedel. Myslel, že mám málo kokosu..či čoho?!

Asi sa neviem tváriť tajne, lebo môj Ježiško hneď vedel, že v autopredajni, kde som ho dotiahla, kokos nepredávajú. Neviem držať jazyk za zubami, mne huba chodí sama od seba, tak aké prekvapenie. Zradila som tajné prianie, keď som ho od seba na silu odháňala do vedľajších regálov. Stála som tam a pozerala, či sa on nepozerá. Pozeral...ale do svojich regálov. Dobre, hor sa na to. Rýchlo som prečítala písmenká, rýchlo prelúštila tunajšiu reč. Našla som hľadané a bolo posledné. Len ako to preniesť a ako to dopraviť, keď môj Ježiško je aj platca, aj dopravca, aj šofér v jednom???

Tak som zradca..dobre! Prekvapenie prezradené, ale nebolo to zadarmo. Môj Ježiško sa dobrovoľne  vzdal svojho zraku. A to dokonca pre zrakom všetkých prítomných. Keby niečo, nič nevidí, nič nevidel...o ničom nevie. Môj Ježiško je do štedrého dňa slepý... !! Mám to ale dobrého Ježiška, však?!

Je večer, koláčiky napečené, guľký našuľkané...všetko ochutnané, vychutnané. Moje telo je zrelé ako sladká jahoda. Zrelé na posteľ. Veď zajtra je pokračovanie. Vianočnej pohody a vianočnej slepoty. Keby niečo nič neviete... nič ste aj tak nevideli.  Ja a môj Ježiško máme dobrovoľnú vzájomnú slepotu. To si môžu dovoliť len takí blázni, ako sme my dvaja.

Naše deti slepé nie sú...hluché zato poriadne!!! Nič z toho, čo som ráno prikázala nie je urobené...Vianoce sú krásna vec. Dobrovoľne z lásky k nim sa vzdávame najvzácnejších zmyslov. Majú jednoducho čarokrásny zmysel...Vianoce.

My dvaja slepí a dve hluché deti Vám prajeme jednoducho čarokrásne Vianoce. So všetkými zmyslami aj nezmyslami.