vikina

Je to ako malá droga, lepšie taká, ako iná.  Droga zvaná humanitárna pomoc.  Mohla by som ju patentovať.  Pod názvom "Animal humanic help".   Nepotrebujete k tomu nič. Žiadny čistý register trestov, žiadny finančný vklad, či bezúhonnosť.  Stačí mať rád...vodný svet a prírodu.  A naučiť sa neodhadzovať starý chlieb do kontajnera. Potkany prežijú aj bez neho. 

 Bez nás a bez suchého chleba prežijú aj moje obľúbenkyňe, ale oni nám vedia krásne zato poďakovať. Za pár kúskov suchého chleba.   Tancujú ladne svoj labutí tanec pred našími očami.  Alebo len tak zakačkajú  svoje sťažnosti. Viem od nich všetky vtákoviny.  Na hladine jazera. Jedného, druhého, či iného.

 Tak začnime skrytým, kde  si naša labutia rodinka priviedla do sveta  krásnych  šesť malých  pápernatých "škaredých káčatiek". To bolo pred pár týždňami, nechceli sme vyrušovať, ale  nakoniec sme zvedavo prebrodili  vysokou pŕhľavou a nakukli. Už  sú na svete???   Labití tato nás príšiel privítať,  no nadšený moc nebol...

Keď zbadal, že začínam šuchotať so sáčkom plným  dobroty, zavolal aj zvyšok rodinky. Zoznámte sa... Toto je moja žena Labuť a moje detičky, že vraj  "škaredé káčatká"..

 Pozor na pŕhľavu ,ale aj na moje obozretné varovanie..ssssssssss... ďalej ani krok a daj už toho chleba!!

Sklonenou hlavou poďakoval...  za "múčnik",  za zoznámenie sa. My ďakujeme za dôveru a opatrujte  detičky!!

 Takouto krásnou dúhou nám zamávala fontána pri odchode z parku Malou... neobjavili sme naokolo nič nové, len sa rozrástli divé kanadské husi, ale na pastve sme ich nechceli vyrušovať...

Vrátili sme sa o dva týždne neskôr....nedeľa poobedie ako dnes. Plný ruksačik  zásob humanitárnej pomoci a krásne privítanie. Naša rodinka  nastúpila na krmenie.  Škoda...  o jedno "káčatko" menej.  Tato nás spoznal a  vôbec neprotestoval proti blízkosti humanitárnej pomočníčky.  Aj  v tento moment  som dala za pravdu ockovým slovám: " Neublížiš Ty, neublíži Ti ani on".   Obrazne povedané "zobali mi z ruky".  Krajší pocit šťastia si ani neviem predstaviť...

 Aj keď sme akože priatelia  a celkom sa poznáme, predsa len .. tato sa drží hesla:  "dôveruj, ale preveruj".. a tak občas  poriadne preveril moju ostražitosť svojím sssssss!!!

 Povedzte, môžu mať  takí krásní rodičia "škaredé káčatká"???  Kto to len vymyslel???

  Však je ten môj syn krásny??? celý ja!...ssssssssss

Ruksačik sa zatvoril, labutí  tato sklonil na pozdrav  svoju ladnú hlavu a  my sme nahlas popriali rodinke veľa, veľa šťastia!  Verím, že nahlas vyslovené priania sa splnia.

Nielen labute sú starostlivé matky a otcovia. Lyska čierna nám to predviedla  hneď ,akonáhle dopadlo na hladinu kúsok chleba.  Vzala do zobáka ten kúsok a okamžite ho podala svojmu "pápernatku".  

  Túto trojicu  poznáme už dlho. V podstate tu  "sídli" vždy, keď ideme okolo... jedna krajšia ako druhá...! "No to sa neoplatí ani plávať po jazere, keď sme také krásne a originálne..."

 Je tu druhé jazero, kde  sme  márne hľadli labutiu mamičku, pre ktorú sa nám minule nezvýšilo chleba. Dnes  tu nechala iba svoju vyrastenú dcéru, ktorá sa ujala robiť dozor pri krmení.

 Na veselé "džavotanie" a  pokrik "jedlo"... doletela so svojími piatimi hladošmi aj kačka rapotačka.  Nám sa zdalo, že im poriadne dlho nedala žrať, lebo lietali za kúskami ako divé..kačky. Napriek nepísanej  hierarchii a uznávaní staršieho a silnejšieho druha, ony boli všade prvé a poriadne dravé...

  Fajn..koniec!   Zavelila labuť -dcéra a rozohnala osadenstvo spať. My sme pochopili tiež, však už sa pomaly driemalo aj nám...

 Naša humanitárna pomoc končí vždy  v parku Woluwe.   Bola som zvedavá, či moja krásavica fotená  na jar pri preventívnej prehliadke,  mala úspešné sedenie.  Ale nenašli sme ju, len párik kanadských husí s troma mladými. Ale syn sa o ne postaral...

 Nás zaujal tichý priživník, ktorý nám pri pohľade na jeho veľkosť a váhu  doslovne vyrazil dych. Takého kusana sme tu ešte nevideli a  ako nám predviedol.. darí sa mu úspešne naberať na váhe aj naďalej. Zoznámte sa "ujo kapor"...

 Dobre, najprv  Vy... ale makaj, lebo Ti to zožeriem!!...

 ... a teraz malý kúsok ja! Haaam....

 Spokojnosť na všetkých stranách. Nažratí a napití....ide sa domov. Každý do svojho.  Kapor  do bahna pod ostrovom, kačky do hniezda na ostrove a my do nášho "rodinného hniezda".  Čaká nás tiež večera... zaslúžime si????

 Na záver si zaslúžime  posedieť  a načerpať pohľadom na tieto krásne lekná energiu do budúceho pracovného týždňa. Tak ako si ja viem oddychovo posedieť u Zuzky Rozpravkárky v chalúpke. Zuzka to je pre TEBA!!!

 A to je  môj záver. Nech sa Vám darí  aj v nasledujúcom týždni, aby všetko čo "zasejete, zasadíte" , urobíte prinieslo takú "úrodu", zisk ... ako sa podarilo našim labitím rodičom.  Sú vzácne ... tak ako  aj Vy !