vikina

  S výročiami je to občas veľmi ťažké. Navymýšľame si  ich a potom očakávame, že nás budú všetci okolo obdarovávať.  Výročie narodenia. Udelenia mena od matky. Bez dohody s otcom. Alebo aj po dohode. Výročie prvého rande. Oslavy na počesť získania (ne)dôležitých dokumentov. Ukončenie študáckeho (ne) trápenia.  Aj to moje, čo mám rada...výročie svadby - nesvadby. Deň, odkedy sme s mojím drahým "jedno telo".  Až potom svadby - svadby.  A potom aj tie iné...veď ich máte tiež habadej...všakže?

Darčeky, suveníry, priania, bozky, stisky rúk a objatia. Všetko, čo vám pripomenie, že čas je úhlavný nepriateľ a že si letí ako ja - striga na dobre modernej metle Nimbus 2007. Bez prestávky, bez zastavenia. Ak zastaviť , tak iba na stĺpe...Bolestné medzipristátie. Faktická pripomienka,  v čom je pes (život) zakopaný...

Faktické a taktické pripomienky , nazvem si  ich drobnosti na pamiatku, pripomienky k času, na ktorý sa radi vyhovárame, (toho, kto vymyslel vetu: nemám čas!!!, by som najradšej ...však vy viete, čo!?)...  Oni ticho tvoria môj svet. Súkromný svet. Vidieť ich a hovoria sami za seba. Bez slov. Prišli ku mne postupne, ako ja ku životných múdrostiam. Nemienim ich za žiadnu cenu vyhodiť, pretože prežili so mnou už piate veľké sťahovanie...

Darček č. 1:  Valentínka  od drahého, po záručnej dobe v papierovo spečatenom vzťahu...:)

Darček č. 2:  len tak, aby reč nestála, lebo som bola po druhom pôrode:(čo tým chcel básnik povedať?!?)

Darček č. 3: Valentínka po dlhodobej materskej bez úspechu sa zamestnať v Prešove s dvoma deťmi: (útecha?!?!)

Darček č. 4: Valentínka v dobe iba víkendového manželstva: (som poctená, že vydržím tak veľa :)))))..ťava jedna)

Darček č. 5: Valentínka na počesť mojej geniality, predpokladám..:)

Darček č. 6:  Rozlúčková párty ženskej "trojky" pri odchode 12-ročného tvalého pobytu na východe..:))

Darček č. 7:  môj talizman šťastia,  od dcéry, ktorá mi niečo chcela od srdca  povedať, čo si o mne myslí ..:)))

Som stará korytnačka a som na to hrdá...mám skúsenosti na rozdávanie a tvrdý pancier, na ktorom si veľa zmijí vyláme svoje jedovaté zuby... 

    Drobnosti, čo pripomínajú čas a  zapadajú pomaly prachom, čo strácajú svoje uši, nosy a pravú tvár...Uložené na poličkách. Prišli do môjho súkromného sveta. Preto, lebo ľúbime:

...preto, lebo nechceme, aby to skončilo takto:

Na dnes bolo láskania už dosť...odo mňa. Zabudnem z toľkej lásky byť aj zlá a prísna...matka, žena. Prebrúsim si svoj jazyk,   lebo ako môj ocko vravieval:  Z dobroty aj psy besnejú... Líška síce som, no besné sa strieľajú! ...Ďakujem, nechcem!