vikina

Keď už ich tu máme, tak sa v obchodoch motáme...nápady zbierame a domov prinášame.

Správam sa ako gazdiná. Fakt sa snažím. Upratať ...aspoň emailovú schránku...už mi tam naskočilo nemožné a vysoké číslo. Už mi z toho preskakuje. Myslím tým obrazovka...Bliká si, vždy keď pozerám do pošty. Ale nech len žmurká, žiadny darček nedostane. Žiadne také, že opravu, alebo novú grafickú kartu.Darmo žmurká po serveri, aby ma ma prehovoril.  Starým sa nové nedáva. Jedine, ak jej kúpim nový káblik. Aby sa mohla potom prípadne naň obesiť. Ak ju už nebudem pozerať a ona bude blikať ako porantaná žiarovka. 

Tak upratujem, vyhadzujem, posielam a zahlcujem iných...Nech aj im naskakuje. Aspoň vysoké číslo na prijatej pošte, keď už nie husia koža z cien na darčekoch.  Ja mám aj jedno aj druhé. Aj bez cien, aj bez čísiel. Aj na kalendári vysoké číslo a upratujem aspoň pri počítači, keď nie v byte. Ten nemá ani kožu, ani nárok. Ani na káblik, ešte tak kýblik plný voňavej vody. Ale ten mu vyšplechnem do ksichtu, až bude stromček uprostred stáť. Zatiaľ je v kúte. Stromček, lebo kýblik nemám. Mám len mop, ale aj tak ešte neupratujem.

No čísla ma mátajú. Aj na kalendári, aj na hodinách, aj v pošte. Emailovej.  Matika mi nikdy nešla tak ako jedenie orieškovej čokolády. Keby dávali aj za to diplom, som prezidentkou orieškovej federácie.  Ale aj na ne treba počty. Nedá sa tridsať do úst natlačiť. Pekne jeden za druhým a raz,dva, tri...no už som zase pri nej.  Pri matematike.  Tak si pomôžem, keď už sú tu . Tie Vianoce a ja citim v strigônskych kostiach, že Ježiško štartuje. Neviem, aké má fáro a ako to stihne, lebo ja nestíham, aj keď som len jeho protivná  sokyňa. Striga obyčajná. Tak mu dohltím tú jeho poštu. Nech mi nezávidí s vysokým dátumom ani s číslom v kolonke Prijatá. 

Ježiško..Chytaj!!! Posielam a kedže vieš, že stále na Teba verím..ver aj Ty mne,.že sa polepším. V matematike.  Čísla si obľúbim a nebudem ich už vyhadzovať. To vyhodím radšej blikajúcu obrazovku.

(Milý Ježiško, pošli mi kalkulačku, prosím!!!)