vikina

Pondelok ráno. Francúzsky "il IĽKO" hlásil slnečno a  krásne. Po vyuličkovanej nedeli sa nám spalo sladko. Akoby som v parížskom kréme bola namočená. Mal byť výstup  na najvyššiu horu Paríža. Útrobami krásnej Eiffelovky až nahor. Samému Pánu Bohu do okien nazrieť. Alebo z jeho okien na ľudí?!?... Na návštevu sa chodí usmiato, vyspato a radostne. Ráno nebolo ani jedno, ani druhé. Dokonca ani Franc- Iľkovi do smiechu nebolo. Nebo sa na nás poriadne zamračilo a spustilo svoj krik. Kropilo svoje nadávky, výhražky a nedalo na výber. Ani nám, ani žiadnemu návštevníkovi Paríža. Všetkých nás poslalo do...

Louvre. No pekne, pekne...vyfarbilo sa nám to parížske nebíčko! Tak sme sa utiekli. Do útrob zeme,  kde sklený kosoštvorec zapichol svoj bodák rovno pri vstupe do kráľovského múzea umení, sochársktva a kráľov Francúzska. Kde všetci králi schovali svoje milené diela svojich milovaných maliarov. Sochári tam zanechali svoje pozdravy. Minulosť na Vás dýchala z podzemia. Príliš dávna minulosť. Až do doby kamennej. To aj sochy by skameneli...

Nám skamenel úsmev, keď sme oči otvorili na posteli v hoteli. Syn skoro aj slzu vyronil, že nepôjde  na návštevu. Stačilo povedať, že sa tam lupienky nepodávajú a bolo po plači. Bol nový plán a celkom nám vyšiel. Vyleteli sme ako správna strigônska rodina a zastavil nás len dlhý rad nadšencov umenia...Nadšencov?!! Zabudnite! Skôr zvedavcov, lebo nadšená som bola iba ja...Tak sa poďte nadchnúť aj Vy.  Podelím sa rada. Závideniahodných umení je pre každého dosť. A ľudstva taktiež...

...schodami nahor, pod dozorom okrídlenej Niké (víťazstvo) až za hľadaním Mony Lízy...

Táto sála slúžila niekedy ako "učebňa" pre mnohých začínajúcich maliarov a maliarky pod vedením známych francúzskych kráľovských maliarov,  za doby  kráľa Ľudovíta XIV.

...(pristihli sme aj falšovateľa - umelca a to verejne). Prosím, v budúcnosti nekupujte tento obraz ako originál za všetky svoje úspory. Ja som Vás varovala...

Sme húfom vtiahnutí do siene, kde všetci cvakajú a tlačia sa a ona si tam na druhom konci pokojne s úsmevom hľadí...vždy do očí. Mojim očiam však neunikla ani originál "Ježišova posledná večera"...všetci ostatní však na večeru ešte ani nepomysleli. To iba ja som v tejto sieni hladná???

To je ona (mnohých v sieni)...srdca šampiónka:))) za sklom "zaliatá", bleskami foťákov "vycvakaná"...že sa jej chce ešte toľko usmievať...celé dni a celé noci, roky...Som pevne rozhodnutá: Monou Lízou nechcem byť.

Postupujeme, postupujeme...to je len začiatok začiatku našej 5-hodinovej prechádzky.

Do neba sa rada dívam, hlavu vytočím...dnes bolo obzvášť farebné a veľavravné...

Obraz namaľovaný podľa skutočnej udalosti na lodi Medúza, ktorá sa potopila a zachránilo sa po dlhých dňoch plavby len pár šťastlivcov. Maliar  navštívil v nemocnici "šťastlivcov" a z ich zážitkov zobrazil slávne dielo.

Naša dcéra zbierala skúsenosti na školské "potreby". Na "arte" je hviezda...aj ona by chcela takto maľovať, ale zaspala dobu francúzskych kráľov....

Zase vyvrátené moje oči do nebies!...pri pohľade na niektorých "záujemcoch" a ich znudených pohľadoch mi nič iné neostávalo...(Čo! Však do Louvre si chodia asi "hocikedy"...nič zaujímavé...)

Mali sme na pláne si trochu "odfuknúť" na stoličkách...ale nedalo sa...sadnúť nikde! Synovi som sľúbila lupienky a sebe (v duchu) kávu a schodami ideme do ďalšej časti...

Niekedy fotky neboli, neboli, ani filmy,ani kamery, ani Hollywood...preto korunovácia Napoleóna bola zachytená len štetcom. Aj bez dobrej relamy sa na to pozerajú státisíce nadšencov roky, čo roky...

Táto časť obrazu o "únose Sabiniek" bola (pre nás) zaujímavá zobrazením troch detí. Každé malo inú tvár. Dieťa súcitu, dieťa prosby a dieťa nenávisti. Nemohli ste ho obísť a nepozerať do ich očí...

Zase sme u "víťazstva" ...pretože opačným smerom je sieň kráľovských šperkov. Pozývam Vás do  Apoleónovej galérie. Ešte vládzete? Zdržíme sa dlhšie...Ja by som tam bola aj nocovala, nebyť mojich unavených detí...ešteže tam majú v okenných výklenkoch aj lavičky a stoličky....

V tejto galérii vedľa portrétu Ľudovíta XIV. sú aj portréty významných francúzskych architektov, sochárov a maliarov. Tu je aspoň jeden z nich....

My sme sa pozreli zblízka nielen na nich , ale aj na "zúbky" dverí, rámov, stolov a nakoniec aj "neba". Tak tam chcem "potom" lietať...v tomto nebi by sa páčilo aj Vám...tam bolo života....

Umenie nie je iba maľovať, ale dokázali by ste vyrobiť takúto čašu s drahými kameňmi? Napríklad stolné zrkadlo..?

...alebo svietnik??  posvietil by  Vám na cestu šťastia??

Pozor! Chránená oblasť. Pani strážkyňa mi vážne konkurovala v ostrom zraku ...videla každé nepovolené priblíženie sa ku kráľovským korunovačným šperkom! ...a už bolo NO, NO, NO!!!

Dáme si malé osvieženie...do kráľovských pohárov francúzskeho vínka z kráľovských viníc??

Doteraz sme pozerali, čo je na stoloch.Tak čo sa pozrieť aj trochu nižšie...

Pomaly začnite dvíhať unavené oči, bradu vyššie a vyššie, až k výšinám,... 

...kde sú naveky vryté naše znamenia...Nájdete sa tam??? lebo ja áno...

Kým deti ticho sedeli, ja som chodila dookola s hlavou vyvrátenou ako zle trafená... a obdivovala sochársky celoročný kalendár. Mesiac a znamenie...mesiac...Ozaj, blíži sa december! Darčeky máte??? Lebo podľa dávnych sochárov mali ľudia v decembri úplne iné starosti...

Rozlúčte sa s Apoleonovou galériou posledným pohľadom, hlavne na krásne nebo...V ňom je celý náš rok života. Povedzte, mení sa život, rok?...Podľa mňa sa menia iba ľudia...

Verím Vám, že ste unavení..aj zo mňa a mojich prednášok. Už ste skoro ako moje deti, tie tiež len tíško trpeli moje drísty.

Tak sa pokojne oprite o jeden z takýchto stĺpov.... 

...zapáľte si sviečku, urobte intímčo...

...odložte kabát, klobúk, či šál do skrine...

... a oddýchnite si. Na dnes postačí. Pohľadom z okna viem, že by som do takého počasia ani psa nevyhnala, preto Vás nevyháňam...Len budeme pokračovať zajtra. Louvre je obrovský a môžete sa v ňom pokojne stratiť, tak prečo neostať a nepočkať do krajšieho dňa...?

Ak by si to predsa len niekto z Vás rozmyslel...osedlajte si korytnačku a spokojne odíďte domov, do svojich teplých príbytkov, do svojich postieľok. Louvre je otvorený denne okrem utorka. A tu u mňa, máme stále pondelok.

Prajem Vám pre dnešok krásne sny, zajtra, či dnes....sa uvidíme zas. Premôžem aj tú beťárku teplotnú, čo býva v mojom vnútri...lebo pre Vás, rodinka virtuálna, sa oplatí znova prísť. 

Brum, brum... a nestrašte v noci po Louvri....