Žalúdok neprotestoval, žlčník makal na plné obrátky, pečeň spracovala, čo jej dodali a črievka si podávali zvyšky... (napadol mi výraz " z rúk, do rúk", ale črievka ruky nemajú, tak si to podávali zo zákruty, do zákruty). Jedno tenké, druhé hrubé, ale obe plné zákrut. Však odborníci tvrdia, že ak tie človečie zákruty vyrovnáte, máte hotové tri metre.
A tie posledné zákruty si vyšpekulovali, že si urobia malú "výhybku", odpočívadlo. Aby to odpočívadlo nikomu v brušku človiečika nezávidelo... nedali mu oči a navždy ostalo slepé. Malé slepé, len tak naboku jednej zákruty v hrubom črievku si papkalo a pomocou dobrých mikróbikov spracovalo, čo sa k nemu po ceste zatúlalo. Pracovalo poctivo, čo človiečik vtlačil do úst a poslal do žalúdočnej továrne. Všetci spolupracovali, občas si aj muziku pozvali, zahrali... aj poškvŕkali a bolo im fajn. Každý deň mali všetci dostatok sprchovania, vody habadej, dokonca občas zbehla pozrieť a prihovoriť sa malému slepému črievku aj pepsi cola... Rozvírila v črievku hladinu mikróbikom, občas sa všetci v brušku oduli, koľko priazne dostalo malé slepé črievko.
A tak si začalo slepé črievko cibriť namiesto strateného zraku svoj sluch... a nevídali. Začulo, ako ho tam hore ohovárajú, že si len leží, nič nerobí, že všetko mu prejde ľahko a bez povšimnutia. Zbystrilo sluch pri spustení prevádzku už samotného žalúdka a z každého sústa si začalo kradnúť kúsok len pre seba. A tak sa napchávalo, napchávalo, mysliac si, ako mu všetci budú závidieť, že je malé a má najviac. Obe črievka mu neraz dohovárali, že nerobí dobre, že príde svetlo a bude zle... Ale slepé črievko sa im len zasmialo do očí, vraj mu žiadne svetlo nemôže ublížiť, lebo ono je slepé.
Dni utekali rovnako, len slepé črievko začalo byť nenásytné. Začali sa mu mikróbiky vyhrážať, že odídu, ak ich neprestane utláčať zvyškami. Zvyšky boli ostré aj pálivé, šupinaté a začali sa viac a viac rozťahovať v slepom črievku. To ani nespozorovalo, ako sa mu zapaľujú líčka, až ho všetko naokolo začalo viac a viac páliť. Akoby mu podpálili jeho odpočívadlo pod nohami. Všetci z tráviacej továrne s ním začali súcitiť. Žlčník zavrel dvere a všetko, čo prišlo dnu, posielal späť. Žalúdok vypol prúd a stiahol sa do ústrania. Pečeň spracovala posledné zásoby. Všetci v tom tichu počuli žalostný plač slepého črievka, ale zo svojej pozície nemohli pomôcť. Tenké aj hrubé črievko navrhlo na spoločnú modlitbu. Ich volajúci hlas začulo večné svetlo sveta a v poslednej chvíli sa predralo cez tenkú kožu človiečika k slepému črievku.
Keď však videlo jeho žalostný stav, neostávalo nič iné,len si ho vziať so sebou. Prizvalo si na pomoc chladného vyberača daní za krádež v brušku. Slepé črievko naposledy videlo jasné svetlo, ktoré ho ťahalo so sebou a zaplatilo najvyššou hodnotou, vlastným životom.
Tak jeden človiečik niečo stratil,ale zároveň získal. Teraz denne spolupracuje so svojimi pracovníkmi v brušku a pošle im len toľko, koľko unavené a oslabené zo straty kamaráta dokážu spracovať.
A toho človiečika mama nazvala malou "kukučkou", pretože ledva ráno rozdrapí oči už kričí "Hladný som!". Tak rodičia varia, nosia...hladkajú ubolené bruško a dúfajú, že táto rozprávka poučí iné slepé črievko od závisti a chamtivosti. Pretože všetci máme svoje miesto a zmysel, len nepozerajme druhému často do taniera.
Prajem pekný víkend a....prepáčte, musím ísť, kukučka volá...:)
Komentáre
ojojoj kukučku pekne strážte
Kukučka
Viki,
==To ani nespozorovalo, ako sa mu zapaľujú líčka, až ho všetko naokolo začalo viac a viac páliť. ==krásna veta.
Neuveríš, ale pred niekoľkými dňami som mala okrúhle "výročie likvidácie môjho"
Zarinka
Mili
Vasilisa
Vikinka, nepochybujem a predsatvujem si Ťa
rozprávočka pre deti,
Ferko
Vikina...
Zarinka
čokomilka
ferko
lasky
veľmi pekná rozprávka!
-a...poučiť sa od závisti a chamtivosti...:-))
vyfack-naiv
toto som si pekne
mataharka
.
rusalka
Nuž,
hmmm,
Vasilisa
rusalka
Uzdrav sa
http://epozicka.com/pozicka/
šťastie