Každý ju pozná, malý, veľký aj ten najväčší... človek, ktorý stratí záujem. Záujem o svitanie , o spev vtáčikov v konároch. Nevníma vánok, ktorý jemne rozcucháva jeho vlasy a pohráva sa s padlým lístím. Vstáva s hmlou na očiach, na srdci a hlavne vnútri. Chodí po zemi, ktorú necíti ako najväčšiu istotu. Zanecháva stopy, ktoré majú príchuť horkosti. Rukami sa dotýka celého sveta, ktorý sa stráca v jeho nebytí. Necíti teplý dotyk detských rúk vo svojej dlani. Nevidí úsmev, ktorý mu daruje zadarmo najmilší. Nemá potuchy, ako ubližuje. Nedokáže pokoriť emočnú vyprahlosť. S depresiou človek statí zrak.
On ho stratí, ale okolitý svet zbystril. Hľadí do duše človeka tým najkrutejším pohľadom. Pýta si odpoveď, lebo nepozná príčinu. Snorí v zákutiach a vyškrabáva zvyšky. Snaží sa udržať na jednom prste nad priepasťou sĺz. Svet neodpúšťa slzy . Keď depresia pripraví o zrak človeka.
Každý ju pozná. Malý, veľký aj ten najväčší. Aj najsilnejší duchom, či vôľou , ňou bol aspoň raz pokorený. Vyberá si svoj deň. Vyberá si svoju daň. Ako odvetu za množstvo šťastných dní s úsmevom na krásnych perách. Na perách, ktoré vedia šepkať tie najkrajšie slová. Slová, ktoré vedia podržať nad rozbúreným a rozpeneným morom života. Ochrániť pred pádom do hlbín vlastnej duše. Keď duša zakopne a depresia si škodoradostne nasadí korunu víťazstva. Keď sa zvrchu prizerá ako človek zanecháva od rána za sebou spálenú púšť vlastného bytia. Hurónskym smiechom sa vysmieva rovno do jeho očí. Do očí, ktoré zrazu nevidia. Nevidia slnko, nevidia kvapky na rímse, nevidia červený púčik na muškátoch. Nevidia ako sa človek sám sekundami pripravuje o život.
Depresia pripravuje o zrak človeka, ale vidí svet vlastnými očami. Nedovoľme, aby vám v očiach ostal tento pohľad príliš dlho. Bráňme sa zdvihnutím z prachu plačlivého údolia. Zatvorme bránu pred niečím, čo spáli našu zem. Nehovorme slová, ktoré horia aj bez zápalky. Nerobme činy, ktoré nás zrážajú do rúk tej ohave. Nedávajme príčinu na bezmocné hľadanie odpovede.
Naširoko otvorme oči, aby nám neunikol svet. Ten , pre ktorý sa oplatí ráno vstať a počúvať život. Živý štebot v zelených korunách stromov. Rýchly klepot topánok ponáhľajúcich sa v ústrety dňu. Splašené slová vďaky a rozlúčky pred zabuchnutím dvier. Trepotajúce sa srdce pred stretnutím. Otváram oči návratu života. Vojdi bez zaklopania, aby tú ohavu vytiahol prievan cez otvorené okná. Navždy...
Komentáre
ja neviem,asi správne dýcham
altánek
vik
chcem ťa objať...
topas
Ellinka
viki
Vikina,
hned,ako pridem domov,ti budem hrať..
a hlavne..budem tu s vami..
tak bud..prosím..
Topas
jednoducho sa na ňu(depku) vykašlem..:))
piratka
Ellinka
Ja som o dve hodky preč... večera a tak.. musím, však to vieš:) Nimbus volá:))
viki
viem..a ako dobre viem..
skúsim ešte raz z domu..teraz už musim..tak zatial..:)))
Viki,
v poslednej dobe veľmi potešia všetky tie kvety, ktoré tu ľudia nechajú, nech sa nimi pokochajú aj ostatní..to mám rada :-) a ty si tých kvietkom mala neúrekom..a ešte kráľovských ;-)
topas
Ellinka
Hlavu do prievanu
Tak.
Viki,
Pirátka
Aj keď som šťastná, že tu môžem prísť a povedať, či napísať svoje dumy... hlavne by som rada, aby sme sa učili navzájom.. aj pomáhať, aj pochopiť, aj neubližovať.
.. každý z nás je kvetom v záhrade ľudstva, len nesmieme zabúdať, že každý kvet potrebuje slnko, vodu a vzduch, aby mohol rozkvitnúť... potom príde aj ten, čo ho odfotí a ukáže celému svetu.
Vikinecka moja:(
Dufam, ze ta moja uz konecne definitvne zmizla a verim, ze aj Tvoja sa bali na odchod...velmi Ti to prajem, vela usmevov, ak sa da ...
podlahár
jajaj
Dychat z hlboka
Hanka
Prosím :-)
podlahár
Always
Vikina,
Vikina
Neboj a postras ju,ze dojdem ja a to bude iny kolotoc az sa nasere vyhodnar :-)
Zatial posielam objatie a energy.
tak depku poznám veľmi dobre,
Viki
vikinka
zase pridu a debka bude pokracovat
urcite pomoze teplo na dusicke, zial to teplo musis ho najst sama
:|
chceš pichy ;-)
všetkým doteraz ..
Pirátka a Alwaysovi za veľké povzbudenie sppoluúčasť na odháňaní v povetrí:)
Lusila:
nech Ťa nikdy nenavštívi..prajem :)
Rusalka:
díky, sú to slová momentálneho cítenia.
osuváková :
ja slzami neviem vyliečiť nič.. ani smútok ani depku, pomôcť si musím pokojom a nadhľadom... ten sa nachvíľu stratil...neubránil vnútro pred vonkajškom:(
Sagi:
daj, chcem sa prejsssssssť:)...Cmuky za to:)
Mrzí ma, že som tu nebola skôr...
Ale depku našťastie nemám. Iba robím také blbosti, akože zabudnem si nabiť mobil a potom som pol dňa "odrezaná" od sveta... Práve teraz, keď ma najviac potrebuje dcéra. Ako si čítala u mňa (to bolo o nej), ale nechcela som to konkretizovať. Tak to, prosím, ponechajme naďalej tak.
Moje problémy na Tvoju hlavu... a hneď zabudneš, že si "chcela mať" depku. Prepáč... Tak akosi to vypálilo. :-)) Môžme to skúsiť!
To bol môj prvý vstup... s odstupom... času :-)))
Viky, keby to neznelo čudne, tak by som Ti dopriala ešte zopár takýchto depiek... počas ktorých napíše toľko nádherných slovných spojení :)))
niekedy prehráme
viki, aj Ty?! :(
martuška
díky za slová a prianie, rada by som aj bez tej depky písala tieto spojenia z hlbky, ale keď je človek v pohode, nevmíma to "jadro" slov...až keď sa v tom zúfalstve dotkneš nosom zeme a ucítiš na vlasnej koži pokoru duše... je to presne ten čas.
Bude dobre, verím si... len som na chvíľku kľakla na kolená....
jan
hogo
viki, čo tam po kliešťach.. som dúfal, že búši kladivom priamo na Tvoju kovadlinku.. ;)
hogo
viki, som si myslel, že sa Ti nebude chcieť.. :(
podarilo...
viki, je to moja (čertovská) robota.. >;-))
prijímam
... len nebuď skromná ;) a pekný zvyšok dňa aj Tebe :)
"Naširoko otvorme oči, aby nám neunikol svet. Ten , pre ktorý sa oplatí ráno vstať a počúvať život"
na to poznam take hlupucke detske, ale prawdiwe.. -neplac, ze zapadlo Slnko, lebo slzy ti nedowolia uwidiet hwiezdy- ..
Viky...
muffinka
Martuška