vikina

 Deň ubieha za dňom. Týždeň za  týždňom.  Ubehne mesiac a ja sa s Vami ani nestretnem, ani nerozlúčim, ani neprídem... Ej, zlá striga, zlá!

Slušnosti ma naučili,ale neučili ma natiahnúť čas, ani deň, ani pridať viac dní do týždňa, do mesiaca.  Tak sa aspoň slušne pozdravím všetkým, čo teraz  šúchajú oči o moje nezmyselné drísty.  AHOJKY...že prajem krásne leto!

Že vraj prázdninujem. Že vraj oddychujem. Že vraj sa blíži niečo ako dovolenka.  Tak pravda je taká, .. že opačná. Bodaj to, aj s prázdninami, keď denne musíte (vy)odbaviť  kopec... (čo kopec?!) .. celé Alpské štíty  povinne-nepovinných záležitostí. Nestihnem sa ráno nadýchnuť, už mi hlavu ide rozhodiť.  Teroristi by mi mohli závidieť, ako ma moja hlava vie rozhodiť. Do všetkých svetových  a ešte aj na zem.

Nimbus je  po oprave v najlepšom zábehu.   Neviem, aký softvér mu tentokrát naordinovali,ale ja mu nestíham.  Kde sú moje plány, kde?? ...ak by ste ich  náhodou stretli, povedzte im, že nabudúce.... všetko, čo som chcela odkladám. Musím.  Platí  to aj pre virtuál.

 Kedz še nedá, ta še nedá.. nerozdrapím še:)

Po pravde a bez akejkoľvek srandy, žijem  tretí týždeň prázdnin v lufte. Stále s vetrom opreteky a s časom  za chrbtom.  Neprežila by som, keby ma dobehol.  Ja som pedant na  dochvíľnosť a na presnosť.   Hoci by mi tiekla rieka potu po chrbte a slzy po okraji líc, ale nepoľavím. 

Skrátim to... odchádzam! Momentálne som po dobrej káve, pol hodine jógy ( ako každý deň) a čakajú ma  korčulky.  Poobede strávim  so synom. Musím...! Ten popri našich oslavách a prijatiach eura, discotékach, rozlúčkach, sedeniach, večeriach ...pomaly nevie, ako vyzerajú rodičia. Pre istotu naša fotka je stále pred jeho očami. (Zatiaľ  na nás  nezavolal policajtov, pre vlámanie do bytu:) naša konverzácia sa scvrkla na: "kedy ideš a kedy prídeš?"

 Zajtra parkové kavičkovanie, vo štvrtok  kávičkové  pokecanie a  akože hrátky s milými úsmevmi a slovami priania  krásneho leta. Piatok  zúfalstvo, lebo zásobovanie na dovču je na pokraji. Víkendy sa tvárime ako dovolenkári za poznaním sveta.   Tieto plány nepoľavíme... aj kedz še rozdrapím:)

Odchádzam....za povinne - nepovinnými plánmi, povinnosťami a dňami.  Síce nič z môjho nestíham , ale hlavne , že nám slúži zdravie. V zdraví tu ostávajte, až kým sa neskončia všetky  prádzninové dni, týždne a mesiace....(aspoň tie moje).

Vrátim sa, ozvem sa... ale čas bude riadne natiahnutý, možno ho od samej zlosti, že ma nedobehol, aj rozthne. Celkom by mi to vyhovovalo, aspoň by som si ho servírovala po kúskoch. Vychutnávala by som si každé sústo naplno.  Ktovie ako chutí taký kúsok času.. len pre seba?

Všetkým.... prajem pekný zvyšok prázdnin, leta, krásne dni letnej pracovnej činnosti, dovoleniek, výletov, či už naháňania času.  Nech Vám každý jeho kúsok chutí  čo najsladšie a nech  zanecháva najpríjemnejšiu chuť dlho na jazyku. Au revoir!